Hlavná stránka | Index | < Bohuslav Chňoupek | > Andrej Chudoba
Vyhľadávanie: 

 

Vasiľ Choma Vasiľ Choma

Narodil sa 18. mája 1927 v Mikovej v maloroľníckej rodine. Ľudovú školu vychodil v rodisku. V štúdiu pokračoval na meštianke v Medzilaborciach a na Gymnáziu v Prešove a Humennom. Tam roku 1949 zmaturoval a v tom istom roku začal študovať ruštinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení 2. ročníka pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte univerzity v Petrohrade, ktorú absolvoval roku 1956. Dva roky pracoval ako odborný asistent na Vysokej škole pedagogickej v Prešove. Odtiaľ prešiel na Povereníctvo školstva a kultúry, kde zastával funkciu ústredného školského inšpektora. Roku 1960 prešiel pracovať na FFUK. Po skončení externej ašpirantúry na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe obhájil roku 1965 kandidátsku prácu na tému Ruská literárna kritika 20. rokov. Roku 1969 sa habilitoval na docenta prácou Od futurizmu k literatúre faktu. V tom istom roku ho poverili funkciou námestníka ministra kultúry. V rokoch 1973 až 1985 pôsobil v diplomatických službách, najprv vo funkcii radcu I. triedy ako zástupca veľvyslanca na ZÚ ČSSR v Bruseli (19731977), potom ako stály vedúci ZÚ ČSSR (Chargé d’Affaires en pied) v Zairskej republike (1980 až 1984), kde významne prispel k oslobodeniu 66 čs. občanov, ktorých roku 1983 zajali v Angole Savimbiho žoldnieri. Roku 1984 požiadal o uvoľnenie z diplomatických služieb a odišiel pracovať do Bratislavy, na SNR, z ktorej pre nesúhlasné politické názory musel odísť. Vrátil sa k pedagogickej práci na Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského, na ktorej pôsobil až do augusta 1993. Žije v Bratislave.

Začiatky literárnokritického záujmu Vasiľa Chomu sa datujú ešte do gymnaziálnych rokov, no permanentne sa začal venovať literárnovednej a kritickej činnosti najmä po ukončení štúdia, a to predovšetkým v oblasti modernej ruskej literatúry, o ktorej publikoval desiatky štúdií, článkov a recenzií v odbornej i v periodickej tlači a vedeckých zborníkoch. Syntézou jeho sústavnej bádateľskej práce v oblasti česko-slovenskej rusistiky sú monografické publikácie Od futurizmu k literatúre faktu (1972), Vladimír Majakovskij (1973) a Poézia revolučnej doby (1987). Venuje v nich pozornosť analýze moderných literárnych smerov v európskych literatúrach a v ich kontexte i tvorbe takých velikánov ruskej literatúry ako Blok, Belyj, Soloviev, Briusov, Chlebnikov, Majakovskij, Jesenin, Pasternak, Achmatovova a iní, z takých aspektov, ktoré sa v oficiálnej, a nielen sovietskej literárnej kritike, vtedy nepertraktovali. O moderných literárnych smeroch v ruskej literatúre aktívne referoval aj na domácich a medzinárodných sympóziách a konferenciách (Česko, Belgicko, Ukrajina, Rusko, Nemecko, Rakúsko).

Jeho štúdie, články a recenzie o poézii a próze strednej a staršej generácie ukrajinských literátov boli uverejnené v časopisoch Dukľa, Družno vpered a tiež v rôznych odborných zborníkoch a publikáciách (Literatúra československých Ukrajincov, 1968 a mnohých iných). Ako editor vydal reprezentatívny výber z poézie Sergeja Makaru Žlté metamorfózy (1994), pripravil do tlače monografiu Ukrajinská poézia na východnom Slovensku od 20. rokov nášho storočia po súčasnosť. Analyzuje v nej tak literárny proces ako celok, ako aj začlenenie do neho tvorby jednotlivých básnikov.

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house