Hlavná stránka | Index | < Blahoslav Hečko | > Zoltán Hizsnyai
Vyhľadávanie: 

 

Daniel Hevier Daniel Hevier
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodil sa 6. decembra 1955 v Bratislave v učiteľskej rodine. Do základnej školy a do gymnázia chodil v Prievidzi. Po maturite roku 1974 študoval estetickú výchovu a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Už počas štúdia začal pracovať ako redaktor literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1982-1989 bol profesionálnym spisovateľom v slobodnom povolaní. Potom sa stal šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1992 vedie vlastné vydavateľstvo Hevi v Bratislave.

Literárne začal tvoriť už ako stredoškolák a prvé verše uverejňoval v rôznych literárnych i detských časopisoch. Knižne debutoval zbierkou básní Motýlí kolotoč (1974), v ktorej prejavil radosť a očarenie zo života, z krásy prírody, zo šťastného rodinného zázemia i z prvých citových očarení. Táto tematická línia sa prejavila aj v zbierke S otcom v záhrade (1976). Nasledujúca zbierka Vták pije z koľaje (1977) je básnickým zamyslením nad poslaním a možnosťami krásy a poézie v súčasnom svete. Z formálneho hľadiska sa v týchto zbierkach prejavil ako básnik zvukomalebnosti slova a rýmu, ktorému nechýba bohatá metaforika a vtip. V nasledujúcej zbierke Nonstop (1981) vyjadril napätie medzi odcudzením medziľudských vzťahov a nádejou, že predsa len existuje východisko na ceste k dobru a morálnym hodnotám človeka. Toto napätie, umocnené obavou z dehumanizačného vplyvu technickej civilizácie na osudy ľudstva, ešte viac zdôraznil v zbierke Elektrónkový klaun (1983). Básnická zbierka Muž hľadá more (1984) je poetickou kompozíciou o ceste muža, ktorý hľadá svoje miesto v živote najmä spoznávaním seba samého. Ako civilizačnú poéziu všedného dňa možno charakterizovať básnické zbierky Pohyblivý breh (1984) a V každých dverách (1988). Svoje satirické verše vydal v knihe Psí tridsiatok (1990) Rovnocennou, ba v poslednom období aj prevažujúcou časťou Hevierových literárnych záujmov je básnická a prozaická tvorba pre deti. V oboch žánroch dominuje úsilie o uchopenie viacvýznamovosti slov v širšom texte a kontexte. A to rovnako v ich zvukovom i tvarovom prejave. Uplatnenie tohto princípu je spojené s nekonvenčnou metaforikou. Také sú básnické zbierky Vtáci v tanci (1978), Nevyplazuj jazyk na leva (1982), Krajina Zázračno (1983), Kráľ naháňa králika (1985), Básnička ti pomôže (1989), Hovorníček (1992), Nočný predaj nádeje (1994), Fúzy od čokolády (1994), Heviho ABC (1995), bibliofília kresieb v texte Báseň z piesku (1995), Básne z reklamnej kampane na koniec sveta (1996), Aby bolo veselo (1998). Zjednocujúci kompozičný princíp majú aj knihy humoristických rozprávok zo života súčasných detí a zo sveta, ktorý postupne objavujú. Také sú knihy poetických rozprávok Kam chodia na zimu zmrzlinári (1984), Trinásť pochodujúcich čajníkov (1984), Aprílový Hugo (1985), Odlet papierových lastovičiek (1985), Skladací dáždnik Dáždnikový skladateľ (1986), Futbal s papučou (1989), Z poslednej lavice (O škole nedvážne, vážne a odvážne, 1989), Rozprávková torta alebo rozprávky na dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer, dobrú noc a dobrú chuť (1990, v spoluautorstve s V. Bednárom), Nám sa ešte nechce spať (1990), Aladár a Baltazár na kolotoči (1990), Naši ježkovia (1994), Chcete byť šťastní? Opýtajte sa ma, ako na to - podobenstvá, postrehy, príbehy, posolstvá, pamflety, poviedky napísal, nakreslil a prežil Daniel Hevier (1995), Nám sa už zase nechce spať (1995), KONOR: malý psík s veľkým menom (1997), Volajú ma Hevi: tajná knižka o Danielovi Hevierovi, jeho snoch & výmysloch (1997).

D. Hevier je tiež zostavovateľom, editorom a ilustrátorom viacerých výberov humoristických rozprávok a zborníkov poézie z domácej i svetovej literatúry, textov k piesňam, leporel, omaľovačiek ako Rozprávka za päťdesiat halierov (1986), Sto najsmiešnejších rozprávok (1986), Rozprávky na celý rok (1989), Z poslednej lavice (1989), 3-2-1° žart! (1990), Odkliata panna (1992), Básnička ti pomôže (1994), Motýľ z iného neba (1995), Šašo Jašo (1996) Hrdzovlasá (1997) a iné. Pre najmenšie nepočujúce deti napísal knihu Päť prštekov na ruke (1994) v posunkovej reči. Je aj autorom súboru literárnokritických esejí a úvah o súčasných slovenských básnikoch Porozumenie v jednej reči (1988), zostavovateľom výberu Spomienka na anjela (1994) z tvorby autorov katolíckej moderny, bábkovej hry pre najmenších Uspávankúš (1988), rozprávkovej rozhlasovej hry Keď budeš sám, zavolaj (1989), humoristickej rozhlasovej hry Silvester v škole (1989) a textov na magnetofónovej kazete Chytajú nás (1992). Prebásnil verše v Pamätnej knihe: moje prvé sväté prijímanie (1998).

Z americkej literatúry preložil výbery poézie W. Stewensa Planéta na stole (1982) a Ch. Bukowského (1990).

máj 1999

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house