Hlavná stránka | Index | < Mária Haštová | > Blahoslav Hečko
Vyhľadávanie: 

 

Mila Haugová Mila Haugová

Narodila sa 14. júna 1942 v Budapešti. Detstvo prežila vo Vrábľoch, Nitre a Topoľčiankach, kde začala chodiť do základnej školy. Roku 1954 sa rodina presťahovala do Zajačej doliny neďaleko Levíc, kde roku 1959 zmaturovala. V rokoch 1959 až 1964 študovala na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Po skončení štúdia rok pracovala ako agronómka na JRD v Rimavskej Sobote. V rokoch 1965-1970 učila na Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Leviciach. Po presťahovaní sa do Bratislavy roku 1970 päť rokov učila na SPTŠ v Ivanke pri Dunaji a v rokoch 1976-1985 na Základnej škole na Nejedlého ulici v Bratislave. Roku 1985 sa stala redaktorkou literárnokritického mesačníka Romboid, kde pracovala do roku 1996. Žije v Bratislave.

Po časopiseckej príprave v literárnych periodikách knižne debutovala básnickou zbierkou Hrdzavá hlina (1980) ešte pod pseudonymom Mila Srnková. Knihou subtílnych lyrických miniatúr je aj jej druhá básnická zbierka Premenlivý povrch (1983). V prevažnej miere ju tvorí ľúbostná lyrika, zdôrazňujúca vyváženosť erotiky a emocionality, no zároveň aj básne, kde koncentrát citu mileneckej dvojice presahuje do potreby lásky vôbec. Nasledujúca kniha Možná neha (1984) je zbierkou básní, ktoré odrážajú pocitový svet súčasnej ženy, no zároveň s viditeľnou snahou o pochopenie postojov jej večného partnera muža. Tematicky príbuzná je aj zbierka Čisté dni (1990). Obnažila v nej vnútorný svet súčasnej zrelej ženy, zvýraznila v ňom rozmer materstva. Individuálny vzťah muža a ženy je prítomný aj v zbierke Praláska (1991). Poetka ho však tentoraz chápe na pozadí údelu žien v procese histórie ľudstva. V tejto línii pokračuje aj zbierka Nostalgia (1993), obohatená o rozmer básnických úvah o zmysle a poslaní tvorby. V zbierke Dáma s jednorožcom (1995) odhalila aj svoj rozmer meditatívno-filozofujúcej poetky. Roku 1997 jej vyšla básnická zbierka s názvom Alfa Centauri . Je to poézia o miestach v nás, o ktorých ani nevieme, o tom, čo prichádza vo vetách snov, o kruhu našich životov, o narodení, milovaní aj umieraní.

Ako prekladateľku ju zaujala japonská poézia. V jazykovej spolupráci s Fumiko Kuwahara pripravila slovenské výbery zo starojaponskej poézie Neskoro je, neodchádzaj (1984) a výber z poézie Š. Tanikawu Poludnie duše (1988). Prekladá z maďarskej, nemeckej a anglickej poézie. Pripravila aj antológiu súčasných mladých rakúskych básnikov Záhyby reči (1995).

Jej básne boli preložené do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, maďarčiny, poľštiny a esperanta.

december 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house