Hlavná stránka | Index | < Ľuba Hajková | > Alexander Halvoník
Vyhľadávanie: 

 

Maša Haľamová Maša Haľamová
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodila sa 28. augusta 1908 v Blatnici v rodine obchodníka-šafraníka. Zomrela 17. júla 1995 v Bratislave. Prvé dva roky ľudovej školy vychodila v Martine, ďalšie dva v Starej Pazove v Srbsku, kam si ju po matkinej smrti zobrala na výchovu učiteľka Oľga Textorisová. Do gymnázia chodila už na Slovensku, najskôr štyri roky v Martine, potom dva roky v Bratislave. Tu prestúpila na obchodnú školu, kde roku 1925 zmaturovala. Roku 1926 sa dostala pracovať ako úradníčka do Nového Smokovca vo Vysokých Tatrách. Vydala sa za lekára Jána Pullmana a v tomto prostredí prežila plných tridsať rokov (s výnimkou rokov 1929-1930, keď v Paríži študovala francúzštinu), až do manželovej predčasnej smrti roku 1956. Potom z Vysokých Tatier odišla. Najskôr pracovala ako redaktorka vo vydavateľstve Osveta v Martine a od roku 1959 ako redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá v Bratislave. Tu pôsobila až do odchodu na dôchodok roku 1973.

Do literárneho diania vstupovala už ako gymnazistka, najprv prekladmi z ruskej poézie a neskôr i vlastnou tvorbou, a to najmä v časopisoch Slovenské pohľady, Živena a Elán. Knižne debutovala ako dvadsaťročná zbierkou Dar (1928), ktorá je básnickou analýzou trvalých ľudských hodnôt a prostých faktov života. Z formálnej stránky rozvíja poetologické tradície slovenského symbolizmu. V druhej básnickej zbierke Červený mak (1932) pokračovala v poetike debutu, no tematicky rozšírila svoj básnický záujem o sociálnu problematiku a motívy prírody. Potom sa básnicky odmlčala takmer na celé štvrťstoročie. Až roku 1955 vydala rozšírenú reedíciu oboch básnických zbierok pod prostým názvom Básne. Predčasná manželova smrť hlboko zasiahla do citového života M. Haľamovej. Bolo len otázkou času, kedy sa s týmto tragickým faktom vyrovná aj básnicky. Stalo sa tak v zbierke Smrť tvoju žijem (1966), kde si zámerne vyberá motívy lásky a smútku, ale vedomá si hodnôt života vie sa s týmito tragickými pocitmi vyrovnať. Časť svojho tvorivého úsilia venovala M. Haľamová aj tvorbe pre deti. Pripravila adaptáciu ľudovej rozprávky Mechúrik Koščúrik s kamarátmi (1962), napísala prózu Petrišorka (1965), veršované leporelo Hodinky (1966) a zvieraciu rozprávku O sýkorke z kokosového domčeka (1976). Prekladala poéziu z ruskej, českej a lužickosrbskej literatúry.

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house