Hlavná stránka | Index | < Eleonóra Gašparová | > Lajos Grendel
Vyhľadávanie: 

 

Peter Gregor Peter Gregor

Narodil sa 27. februára 1944 v Prešove v úradníckej rodine. Základnú a strednú školu vychodil v Bratislave. Rok pracoval ako robotník a roku 1967 doštudoval na FFUK v Bratislave odbor slovenčina–španielčina. V rokoch 1967–1969 pracoval ako redaktor Čs. rozhlasu, v rokoch 1970–1971 ako redaktor Čs. televízie v Bratislave a v rokoch 1971–1983 ako redaktor časopisu Osvetová práca. Od roku 1983 bol profesionálnym spisovateľom v slobodnom povolaní. Zomrel 11. marca 2014.

Literárny záujem orientuje na tvorbu poézie, satirickú prózu a krátke humoristické útvary, najmä aforizmy (etudy) a na tvorbu rozhlasových hier. Po viacročnom časopiseckom publikovaní knižne debutoval básnickou zbierkou Potreba visieť (1968), v ktorej okrem intímnej lyriky, bazírujúcej na dramatickom, konfliktnom vzťahu muža a ženy, rozohráva bohémske, pijanské motívy, skepsu, iróniu, sebairóniu sarkazmus, čím sa programovo vyčleňuje nielen z prúdu tzv. socialistickej poézie, ale aj vtedy módnych trendov a prúdení. Naplno uplatňuje tento zámer v druhej zbierke Nebeský policajt (1970), v ktorej zaznievajú i motívy slobody jednotlivca, i polemiky s mocou, autoritou i autoritárstvom. Poéma Rozhovor (Fackovací panák a morská panna, 1975) je reflexívna, filozoficky ladená úvaha o láske a slobode ako základných hodnotách bytia. Skepsa, dezilúzia, ale aj súvaha o veciach života a smrti sú obsiahnuté v zbierke Delta (1979), ktorej časť je už prípravou knihy Odniesť si oheň z horiaceho domu (1989), ktorá v čase svojho zrodu (1982) z ideovo-politických dôvodov nemohla vyjsť. Obsahuje maximálne stručné, jazykovo úsporné, pointované portréty slávnych i neslávnych, známych i menej známych osobností dejín - od Adma po Che Guevaru, akýsi básnický "minidejepis". Kniha Malé maléry (1991) je zbierkou humoresiek, mikropoviedok, satír i aforizmov, v ktorej podrobil nekompromisnému pohľadu mnohé neduhy niekdajšieho režimu, ale aj negatívne javy tzv. novej spoločnosti. Kniha básní Zberateľ hodín (1992) je nateraz zavŕšením autorských snáh v oblasti poézie, akousi "rozlúčkou", post scriptom. Dramatická básnická skladba Muž menom Jób (1993), ktorá dostala aj podobu rovnomennej rozhlasovej hry, je ostrou polemikou človeka s absolútnou mocou, pričom autor sa prostredníctvom Diabla stavia na obranu človeka v prachu. Okrem vyše dvoch desiatok rozhlasových dramatizácií diel klasickej i modernej literatúry, domácej i svetovej, je Gregor aj autorom početných rozhlasových hier, v ktorých dominuje zápas o slobodu indivídua, chápaný ako nikdy nezavŕšiteľný proces. Z najvýznamnejších sú to: Tá, ktorá zomiera posledná (1979), Šťastné kráľovstvo (1980), Don Juan na sídlisku (1982), Krajina Liliput (1984), Polhodina pravdy (1984), Horúčka doktora Semmelweisa (1985), Potkan (1987), Muž menom Jób (1989), V ringu (1986), Čo si to narobil, Heraklés (1994) Smrť v Aténach (1996) a Interview (1998).

Roku 1998 debutoval ako prozaik knihou poviedok Denník nebožtíka, v ktorej sa opäť reflexívnym, hoci "nadľahčeným" a ironizujúcim pohľadom satirika zaoberá "poslednými vecami človeka", ale i otázkami slobody, viery, alkoholizmu, absurdity bytia, ale i hľadaním jeho iluzórneho zmyslu.

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house