Hlavná stránka | Index | < Eliáš Galajda | > Peter Gregor
Vyhľadávanie: 

 

Eleonóra Gašparová Eleonóra Gašparová

Narodila sa 31. augusta 1925 v Opatovciach nad Žitavou v remeselníckej rodine. Do ľudovej školy a gymnázia chodila v Zlatých Moravciach. V rokoch 1945-1950 študovala slovenčinu a francúzštinu na FF UK v Bratislave a zároveň spev na Štátnom konzervatóriu. Po skončení vysokoškolských štúdií sa stala redaktorkou vydavateľstva Smena, odkiaľ roku 1953 prešla za redaktorku Slovenského nakladateľstva detskej knihy, roku 1956 premenovaného na Mladé letá. Tu s menšími tvorivými prestávkami pracovala až do roku 1979. Potom sa stala spisovateľkou v slobodnom povolaní. Zomrela 6. júla 2010 v Bratislave.

Po počiatočnej publicistickej činnosti sa sústredila na tvorbu pre deti a mládež. Debutovala knihou drobných príbehov zo života malého chlapca Jurkove obrázky (1958), ktorá v rozšírenej podobe vyšla v ďalších dvoch vydaniach (1962, 1972). Personifikovanou autorskou rozprávkou je kniha Ceruzky a góly (1960). Najmladším školákom sú určené aj knihy Ahoj, prvá trieda (1961) a Prázdniny s rozprávkou (1963). Súborom príbehov zo života druháka Paľka a jeho psa Bruta je kniha Poklad na Zvonovej hore (1967). V nasledujúcom období sa venovala písaniu širšie koncipovaných kníh pre starších čitateľov. Prvou z nich je súbor próz Slávna ľavačka (1963), v ktorom poukázala na detskú túžbu po hrdinstve a vyniknutí, ale i na potrebu húževnatosti a vytrvalosti. Podobný charakter má a podobné ciele sleduje aj ďalšia kniha motivicky prepojených próz pre deti Stopa na asfalte (1964), v ktorej do popredia vystupujú aj dievčenské hrdinky. V dievčenskom románe Spievajúce drevo Helena (1967) vyrozprávala príbeh talentovaného dievčaťa, ktoré chce byť speváčkou, no narazí na nepochopenie práve zo strany najbližších. Nepatetickým svedectvom o prvom rozlete mladosti je ďalší dievčenský román Fontána pre Zuzanu (1971), ktorý sa stal literárnou predlohou rovnomenného filmu režiséra Dušana Rapoša. Do života stredoškolákov školy umeleckého zamerania tematicky siahla v ďalšom románe Koncert bez ruží (1974). K tvorbe pre najmladších čitateľov sa vrátila v knihách Deti z modrého okna (1974), Haló, hľadá sa braček (1975), Ťažko je mustangovi (1976) a Medveď pre bračeka (1979). Príbehy zo života detí, videných ich očami, obsahuje aj súbor motivicky prepojených próz pre najmenších čitateľov Modré slnko (1981). Starším čitateľom je určená kniha širšie komponovaných poviedok s príbehmi zo života súčasnej vidieckej mládeže Komu hrá harmonika (1984). Kniha poviedok Otvorené dni (1984) je určená dospelým čitateľom a tematicky čerpá zo života súčasných žien. Šesťročná Petra je ústrednou postavou knihy poviedok o deťoch predškolského veku s názvom Bosé nôžky (1985).

E. Gašparová spolupracovala s filmom, televíziou a rozhlasom. Je autorkou scenárov televíznych inscenácií Koncert bez ruží (1977) a Medveď pre bračeka (1977) a filmového scenára Poklad na Zvonovej hore (1982).

júl 2010

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house