Hlavná stránka | Index | < Michal Gáfrik | > Eleonóra Gašparová
Vyhľadávanie: 

 

Eliáš Galajda Eliáš Galajda

Narodil sa 1. augusta 1931 v Čertižnom v roľníckej rodine. Ľudovú školu vychodil v rodnej dedine. Študoval na Osemročnom gymnáziu v Humennom, kde roku 1951 zmaturoval. Potom rok pôsobil ako pedagóg na tom istom gymnáziu, odkiaľ odišiel študovať ruštinu a ukrajinčinu (1952-1953) na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po prvom ročníku ho vyslali na štúdium do Saratova na Filologickú fakultu Štátnej univerzity N. G. Černyševského (1953-1955) a na Filologickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova v Moskve. Po jej absolvovaní roku 1958 začal pracovať v redakcii ukrajinských časopisov Dukľa a Družno vpered v Prešove ako redaktor. V rokoch 1960-1966 postupne ako asistent, odborný asistent a docent pôsobil na Katedre ruského jazyka a literatúry Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V súčasnosti žije na dôchodku v Prešove. Od roka 1995 je členom Zväzu spisovateľov Ukrajiny.

Do literatúry vstúpil na začiatku 60. rokov cyklom básní uverejnených v kolektívnom zborníku Ôsmi (Vosmero, 1963). Roku 1974 úspešne debutoval rozsiahlou básnickou zbierkou Vzplanutie (Spalachy). Poetické dozrievanie až zrelosť sa výrazne prejavili v zbierkach Smäd srdca a zeme (Spraha sercia i zemli, 1981), Nespavosť (Bezsońa, 1986) a Balada o troch slnkách (Balada pro try soncia, 1991), a to najmä v básňach venovaných rodnému kraju, spomienkam na detstvo a témam, v ktorých básnik konfrontuje svoj vnútorný svet s drsnou realitou. V zbierkach Hory modré, hory (Hory syni, hory, 1990) a Smútok môj každodenný (Moja pečaľ povsjakdenná, 1994) sa značne prehĺbilo lyrické (emotívne) rozjímanie nad osudom i perspektívou človeka. Roku 1998 Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky vydal k 40. výročiu jeho tvorby bibliofíliu Volanie žeriavov (Žuravlynnyj klyč).

Básnik Eliáš Galajda sa prejavil aj ako prozaik v krátkych poviedkach a novelách v knihách Keď idú dažde (Koly iduť došči, 1980) a Ešte spieva škovránok (Šče spivaje žajvoronok, 1989).

V slovenskom preklade boli uverejnené jeho básne v kolektívnom zborníku Srdce ako slnce (1982), českom zborníku Ráno pod Karpatami (1983) a krátke prózy a básne v maďarskom preklade v zborníku A Karpátok éneke (1988). Ukážky z jeho tvorby boli uverejnené aj v antológii krátkej prózy autorov ukrajinskej národnosti v ČSSR - Korene (1990).

Eliáš Galajda je autorom mnohých štúdií a odborných článkov z oblasti literárnej vedy, kritiky a publicistiky. Roku 1975 vydal monografiu Puškinove rozprávky s podtitulom K problematike realizmu rozprávok (Skazky Puškina, K probleme realizma skazok). Venuje sa aj sochárstvu (mal tri samostatné výstavy) a prekladaniu slovenskej a českej poézie a prózy do ukrajinčiny a ruštiny. Ako editor vydal antológiu poézie ukrajinských básnikov na Slovensku Slnečné studne (Soňačni krynyci, 1977).

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house