Hlavná stránka | Index | < Kornel Földvári | > Ján Frátrik
Vyhľadávanie: 

 

Zoltán Fónod Zoltán Fónod

Narodil sa 29. októbra 1930 v Okoči, okres Dunajská Streda. Otec bol robotníkom, matka pracovala v domácnosti. Gymnázium Mihálya Víteza Csokonaiho ukončil v meste Csurgó (Maďarsko) roku 1950. Po návrate do vlasti pôsobil ako pedagóg v Gabčíkove, Čilizskej Radvani, v Zemianskej Olči a v Čalove (Veľký Meder). Súčasne študoval na Pedagogickej fakulte SU v Bratislave. Po ukončení tohto štúdia prestúpil na Filozofickú fakultu UK, kde roku 1958 absolvoval odbor maďarčina-história. Roku 1969 získal akademický titul PhDr. a roku 1984 vedecký titul CSc.

Už počas štúdií pracoval v redakcii Szabad Földműves (Slobodný roľník) najprv ako lektor, potom od roku 1956 ako redaktor kultúrnej rubriky. V rokoch 1960-1969 a 1970-1972 bol vedúcim redaktorom denníka Új Szó (Nové slovo). V rokoch 1969-1970 a 1972-1978 bol riaditeľom vydavateľstva Madách a v rokoch 1979-1983 bol šéfredaktorom spomínaného vydavateľstva. Od roku 1983 pôsobil na Katedre maďarského jazyka a literatúry FFUK, v rokoch 1986-1997 ako docent. V rokoch 1986-1989 zastával funkciu vedúceho katedry. Od r. 1996 vo funkcii šéfredaktora rediguje literárny časopis Irodalmi Szemle (Literárne pohľady) a od decembra 1997 zastáva aj funkciu zodpovedného redaktora týždenníka Szabad Újság (Slobodné noviny), od marca 1998 funkciu šéfredaktora.

Ako literárny kritik publikuje od roku 1956. Aktívne sa zúčastňoval na organizovaní kultúrneho a literárneho života maďarskej inteligencie na Slovensku. Vo funkcii tajomníka, resp. predsedu, pôsobil v rokoch 1989-1994 a 1996-1998 v Spoločnosti maďarských spisovateľov na Slovensku.

Štúdie o maďarskej národnostnej literatúre na Slovensku, ale aj o slovensko-maďarských literárnych kontaktoch a širšie kulturologické práce zaradil do kníh Spovedajúci čas (1980, Vallaló idö), Obrysy (1982, Körvonalak), Včerajšie sebapoznávanie (1986, Tegnapi önismeret), Kamenné dosky (výber 1990, Kötábláink). Osobnosti a literárnemu dielu Zoltána Fábryho venoval monografiu V pohnutom svete (1987, Megmozdult világban). Uvedená monografia v skrátenej verzii vyšla r. 1993 pod názvom V spore s históriou (Perben a történelemmel). Spracoval aj dejiny maďarskej literatúry na Slovensku a v ČSR medzi dvoma vojnami pod názvom Odkaz (1993, Üzenet).

Na rozdiel od iných, mladších literárnych kritikov (Koncsol, Zs. Zalabai a iní) vo Fónodových prácach dominuje sociologické reflektovanie skutočnosti a jej literárneho zobrazenia. Z hľadiska slovenského kultúrneho kontextu sú cenné Fónodove štúdie o tvorbe klasikov maďarskej literatúry, ktorí mali užšie vzťahy so Slovenskom (Endre Ady, Zsigmond Móricz, Gyula Illyés).

Zoltán Fónod zostavil niekoľko literárnych antológií. Z jeho tvorivej dielne vyšla dvojjazyčná antológia Svitanie (1974, Virradat) o Slovenskom národnom povstaní v umení, ďalej súbor krátkych próz V prúdení času (1975, Az idö sodrában), Cesta (1981, Az Út 1931-1936), publikovaných v rovnomennom periodiku. Pod názvom Prítomnosť (1979, Jelenlét so Zs. Zalabaim) vyšla antológia maďarskej národnostnej poézie po roku 1948. Bol editorom aj zborníka - ročenky Dielňa (Mühely, vydané v rokoch 1978-1984). Do neho zaraďoval nové práce najmä maďarských autorov zo Slovenska.

Jadro editorských záujmov Zoltána Fónoda tvorí život a dielo Zoltána Fábryho, najvýznamnejšej osobnosti maďarskej národnostnej literatúry na Slovensku. Doteraz vyšlo desať zväzkov Fábryho diela (Zobrané spisy, 1980-1992) a obsiahla Fábryho tvorba z rokov 1920-1963. Ďalšie texty sú pripravené na vydanie. Zoltán Fónod bol šéfredaktorom publikácie Lexikón maďarskej literatúry v Česko-Slovensku 1918-1995 (1997, A cseh/szlovákiai magyar irodalom lexikona 1918-1995).

Literárnokritická a literárnohistorická tvorba Zoltána Fónoda je serióznym príspevkom do rozvoja maďarskej národnostnej literatúry na Slovensku. Ako vydavateľský pracovník sa zaslúžil o vydanie mnohých diel slovenských autorov v maďarčine.

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house