Hlavná stránka | Index | < Vladimír Ferko | > Kornel Földvári
Vyhľadávanie: 

 

Margita Figuli Margita Figuli

Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne v roľníckej rodine. Ľudovú školu vychodila v rodisku, tri triedy gymnázia a jednu triedu meštianskej školy v Dolnom Kubíne. V rokoch 1924-1928 študovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Po maturite odišla do Bratislavy, kde sa zamestnala ako anglická korešpondentka v Tatra Banke. Tu pracovala až do roku 1941, keď ju z politicky motivovaných dôvodov prepustili. (Príčinou bola jej novela Olovený vták, publikovaná v knihe Pokušenie.) Odvtedy sa venovala len literatúre. Zomrela 27. marca 1995

Publikovať začala už roku 1930, pod verše sa podpisovala pseudonymom Oľga Morena a pod prózu Morena. Uverejňovala vo všetkých významných dobových časopisoch. Knižne debutovala bibliofilsky vydanou novelou Uzlík tepla (1936), ktorá je vyznaním úcty k materinskému citu. Zaradila ju aj do nasledujúcej knihy desiatich noviel Pokušenie (1937). Príbehy týchto próz tematicky vychádzajú z netradičného sociálneho a spoločenského prostredia a vo väčšine z nich dominuje téma lásky a zápasu o čistotu jej prejavu. Poetikou štýlu sa nimi zaradila do prúdu slovenskej lyrizovanej prózy. V neskorších vydaniach knihu rozšírila najskôr o tri nové novely a potom aj o časopisecky publikované prózy z 30. rokov. V 1. zväzku Vybraných spisov ich zhrnula do samostatného cyklu Mámivý dúšok. Príbeh citového vzťahu dvoch mužov a ženy s výrazným sociálnym podtextom je témou novely Tri gaštanové kone (1940). Táto slovenská "legenda o láske", ktorá hľadá harmóniu medzi vášňou lásky a realitou života, samostatne doteraz vyšla v trinástich vydaniach. Ďalšie dve knižné publikácie Margity Figuli sú netradičné. Roku 1942 knižne vydala rozhlasovú hru Sen o živote a bibliofilsky kompozične uzavretý celok z nedokončeného románu Zuzana - Tri noci a tri sny. Potom jej už vychádza monumentálny štvorzväzkový historický román Babylon (1946), v ktorom zobrazila posledné roky existencie Novobabylonskej ríše. Nadčasový rámec románu spočíva v umeleckej analýze absolutizácie moci, ktorá nevyhnutne vedie k jej kríze a postupnému zániku. (Román vyšiel v ďalších piatich vydaniach.) Fragment románu Zuzana (1949) je príbehom dievčaťa, ktoré sa napriek svojmu pôvodu zapojí do sociálnych zápasov robotníkov. Kniha Mladosť (1956) je autobiografickou románovou kronikou z rokov autorkinho detstva a mladosti, ktoré poznačila prvá svetová vojna. Akoby jej dopovedaním alebo úvodom k ďalšiemu rozsiahlejšiemu dielu spomienkového charakteru je poetická rozprávka pre deti Môj prvý list (1963). Autobiografický charakter má aj memoárovo-esejistická próza Ariadnina niť (1964) a bibliofilsky vydané dielo Životopisné legendy (1969), ktoré obsahuje šesť legiend a povestí zo života autorkiných predkov, tak ako sa tradovali v rodinnom prostredí. V samostatnom bibliofilskom vydaní vyšla aj novela Rebeka (1973) zo zbierky Pokušenie. V románe Víchor v nás (1974) zobrazila život a problémy výrobného podniku na Orave, v ktorom pracujú prevažne ženy. K svojmu záujmu z rokov mladosti o veršovaný prejav, ako aj k témam z ľudovej slovesnosti sa vrátila v lyricko-epickej skladbe pre deti Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980). V duchu zachovanej tradície zdôraznila v nej najmä ideové pohnútky konania a činov tohto ľudového hrdinu.

Margita Figuli je tiež autorkou libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada (1959). Z češtiny preložila diela Karla Čapka a Karla Jaromíra Erbena.

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house