Hlavná stránka | Index | < Jozef Felix | > Margita Figuli
Vyhľadávanie: 

 

Vladimír Ferko Vladimír Ferko

Narodil sa 10. augusta 1925 vo Veľkom Rovnom, okres Bytča, v remeselníckej rodine. Ľudovú a meštiansku školu navštevoval v rodisku. Zmaturoval roku 1954 na Gymnáziu v Bratislave, vysokoškolské štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave absolvoval roku 1958. V rokoch 1950-1965 bol redaktorom denníka Smena, zástupcom šéfredaktora, korešpondentom bulharského denníka Narodna mladež Sofia a gruzínskeho denníka Molodoj Leninec Tbilisi, v rokoch 1965-1969 vedúcim publicistického oddelenia týždenníka Predvoj, zástupcom šéfredaktora týždenníka Nové slovo, v rokoch 1969-1985 reportérom Smeny na nedeľu, priekopníkom literatúry faktu. Od roku 1985 bol v slobodnom povolaní. Zomrel v Bratislave 24. októbra 2002.

Literárna tvorba Vladimíra Ferku, ktorej dominantnou témou je Slovensko, jeho príroda i súčasnosť, je úzko spätá s jeho povolaním novinára-reportéra. Knižne debutoval po deviatich rokoch intenzívnej novinárskej práce a množstve časopisecky publikovaných reportáží z domova i zo zahraničia (Čína, Mongolsko, Vietnam, Švajčiarsko, Taliansko, Nemecko). Kniha Tajfún je dobrý vietor (1959) je cestopisnou reportážou z Číny. V nasledujúcich knižných publikáciách sa už výrazne orientoval na literatúru faktu. Témou knihy Veno z praveku (1962) je nerastné bohatstvo Slovenska, kniha Na dne sveta (1962) je venovaná jaskyniam, predovšetkým slovenským, a ich významu v dejinách človeka. Esejistické dielo Trinásť zlatých kameňov (1968) hovorí o trinástich materiálnych pilieroch našej civilizácie (od kameňa a hliny po urán) z celosvetového hľadiska. "Portrét" zlata stvárnil v monografii Žltý diabol, žltý boh (1979, 1989). Jej pendantom sú Diamanty (1975) a Magické kamene (1985). Kniha Konopný kríž (1970) je súborom próz, ktoré vychádzajú z autentických životných príbehov v prelomových obdobiach spoločnosti, po prvý raz sa v nej (na Slovensku) objavuje odvlečenecká téma. Spolu s knihou Zlatá nostalgia (1975) predstavuje reportérsku žatvu autora.

Spisovateľ sa viacerými dielami prihovoril mládeži: Červený delfín (1964), dobrodružný príbeh o plavbe chlapcov na rozvodnenenj rieke, Čertovo rebro (1982), poviedky z detstva prežitého v horskej dedine, Kniha o Slovensku (1978, 1991) populárna vlastiveda, Sedmohlások (1985) rozprávky o vtákoch a Tisícnásobný dukát (1989), faktografické črty z dávnych dejín Slovenska. Kniha Kozmické karavely (1971) hovorí o veľkom prastarom sne ľudstva - lietaní, kozmonautickej téme je venované i leporelo Medzi hviezdičkami (1963).

Vyvrcholením jeho autorských úsilí je esejistická monografia o drotárstve Svetom, moje, svetom (1978, 1985) a Láska na Slovensku (1988) o vzťahu muža a ženy od najstarších čias po súčasnosť.

Po roku 1989 vyšli V. Ferkovi tieto knihy: Martin na čiernom koni (1992), krimipríbehy, Príbehy dračích cisárov (Mýty starej Číny, 1993) spolu s Džu Wei-chuom a Čou Mei-žu, román Ako divé husi (1994, 1996, 1997) spolu so synom Andrejom, Pravda Ruda Pravdíka (1995), Slovensko, moja vlasť (1996) a eseje Zákon smotany (2000).

Knihu Svetom, moje, svetom preložili do maďarčiny, poľštiny, ruštiny a gruzínčiny, knihu Čertovo rebro do maďarčiny a knihu Malý zelinkár do češtiny.

Zostavil aj výber zo starých čínskych mýtov o pôvode sveta, bohoch a bohatieroch, pôvode človeka a prírodných javoch a zákonitostiach, ktorý vyšiel pod názvom Príbehy dračích cisárov (1993).

február 2003

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house