Hlavná stránka | Index | < Jozef Felix | > Margita Figuli
Vyhľadávanie: 

 

Milan Ferko Milan Ferko
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodil sa 14. decembra 1929 vo Veľkom Rovnom v rodine klampiara. Do ľudovej a meštianskej školy chodil v rodisku, do gymnázia v Nitre a Žiline, kde roku 1949 zmaturoval. Potom pracoval ako redaktor Smeny a súčasne študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Po jej skončení roku 1953 sa stal redaktorom týždenníka Kultúrny život. Po vojenčine roku 1956 založil a viedol mesačník Mladá tvorba. Od roku 1960 bol šéfredaktorom Slovenských pohľadov. Pre obsahové zameranie tohto časopisu v rokoch 1968-1969, pre jednoznačnú podporu demokratizačného procesu, ako aj pre občianske postoje a spoločenskú kritickosť reportážnej tvorby ho v septembri odvolali z funkcie a vylúčili zo ZSS. V rokoch 1970-1975 pracoval ako propagačný redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a od roku 1976 ako profesionálny spisovateľ. Po roku 1989 sa stal jedným z vedúcich činiteľov Spolku slovenských spisovateľov a predsedom umeleckého odboru Matice slovenskej, roku 1993 jej vrátil Slovenské pohľady, ktoré viedol do konca roka 1994. V rokoch 1994-1998 bol generálnym riaditeľom sekcie štátneho jazyka a národného písomníctva na Ministerstve kultúry SR. Od roku 1998 pracoval ako slobodný spisovateľ. Zomrel v Bratislave 26. novembra 2010.

Do literatúry vstúpil ako básnik. V zbierkach Zväzácka česť (1951), Víťazná mladosť (1953) a Husle a poľnica (1957) oslávil budovateľské nadšenie veľkej časti slovenskej mládeže, ktorá v dobrej viere a v úprimnom presvedčení, že vytvára ľudsky spravodlivú spoločnosť, dávala svoje sily do služieb vtedajšieho zriadenia. V ďalších troch zbierkach - Odkaz (1960), Svet na dlani (1961) a Rovnováha (1966) sa lyrickou formou básne vyrovnáva s poznaním zložitostí a premien spoločnosti i s osobnými, často protichodnými zážitkami z ciest po svete.

Ovplyvnený aj rodinou sústavne sa venoval tvorbe pre deti. Pre najmladších čitateľov napísal jedenásť básnických kníh a dve knihy rozprávok. Hravosťou poetiky pretrvávajú zbierky Na Mars a späť (1960), Robí robot robotu (1964), Džimbala-bala-bala (1971) a kniha lyrických rozprávok Kam vtáci na noc odkladajú srdce (1978). Staršej mládeži sú určené dobrodružné romány a knihy literatúry faktu zo života Indiánov (Tvoji bratia, Winnetou - 1967), pirátov (Pirátski králi a kráľovskí piráti - 1968, Pirátske dobrodružstvá - 1970, Pod čiernou vlajkou - 1989) a slávnych zbojníkov (Rinaldo Rinaldini - 1971). Do rokov svojej mladosti a študentských čias inšpiratívne načrel v románoch Keby som mal pušku (1969) a Keby som mal dievča (1974), v ktorých zobrazil vplyv vojnových a prvých povojnových rokov na dospievajúcu mládež. Obidva romány boli sfilmované (režisér Š. Uher). Staršej mládeži je určená aj kniha literatúry faktu o osudoch slovenských drotárov v Gruzínsku Bohatier v býčej koži (1981). V dvojrománe Svadba bez nevesty (1980) a Svadba bez ženícha (1982) s jemu príznačnou dávkou humoru zobrazil kolektivizáciu poľnohospodárstva na Orave a okolnosti industrializácie na východnom Slovensku. V 60. rokoch napísal aj dva cestopisy - Paríž a my (1960) a Prežil som Sibír (1968), ktorý bol pre kritický postoj k sovietskej skutočnosti zošrotovaný.

Od začiatku 70. rokov ťažiskom tvorby M. Ferku je historická próza. Literárne spracúva závažné témy našej národnej minulosti. Taký je historicko-dobrodružný román Krádež svätoštefanskej koruny (1970), román Jánošík (1978), no najmä románová trilógia z dejín Veľkomoravskej ríše - Svätopluk (1975), Svätopluk a Metod (1985) a Svätoplukovo dedičstvo (1989). K trilógii môžeme voľne priradiť knihu literatúry faktu Veľkomoravské záhady (1990) a Staré povesti slovenské (1991). V týchto dielach M. Ferko vytvoril komplexný beletristický obraz Veľkej Moravy na podkladoch najnovších vedeckých výskumov. V historickom románe Medzi ženou a Rímom (1980) tematicky siahol až na prah našej civilizácie v teritoriálnom kontexte Slovenska. Je to román o rímskom cisárovi-filozofovi Marcovi Aureliovi a o jeho pobyte na Slovensku (slávny trenčiansky nápis). Otváranie studničiek (1988) je svojskou oslavou obetavosti jednoduchej slovenskej ženy na pozadí prelomových historických udalostí v prvých desaťročiach tohto storočia. Nové povesti slovenské (1994) podávajú výjavy zo stredovekého a novovekého Slovenska. Kniha Prvá láska nastorako (1989) je zábavnou štylistickou príručkou bohatstva slovenčiny. Roku 1994 vydal spoločne s R. Marsinom, L. Deákom a J. Kružliakom populárne dejiny Slovenska: Starý národ - mladý štát.

Zborník Sto slávnych Slovákov (1995) sa rýchlo dočkal druhého vydania (ako aj iné knihy). Autor nezabudol ani teraz na svoju rodnú obec a roku 1997 vydal Krátky slovník nárečia veľkorovnianskeho. Súbor besedníc z prelomového roka 1992 vydal k piatemu výročiu vzniku Slovenskej republiky pod názvom Pravé slovo v pravý čas.

Umeleckú nosnosť historických tém si M. Ferko vyskúšal aj v dramatickom žánri, a to v rozhlasovej, televíznej i divadelnej hre. Z tejto oblasti jeho tvorivých úsilí treba zaznamenať najmä historickú drámu Pravda Svätoplukova (SND Bratislava 1985, režisér Pavol Haspra) a pentalógiu rozhlasových hier Pomsta Pribinova (1984), Obrana Metodova (1985), Svadba Svätoplukova (1985), Smrť Gorazdova (1986) Nádej Mojmírova (1986) a dvojdielnu televíznu inscenáciu Solúnski bratia (1989, režisér Pavol Haspra).

Knihy M. Ferku ilustrovali o. i. Vincent Hložník, Albín Brunovský, Jozef Baláž, Ivan Schurmann, Teodor Schnitzer, Viera Gergeľová, Miroslav Cipár a ďalší. Autorove texty zhudobnili J. Cikker, B. Urbanec, V. Matušík, P. Zelenay a predovšetkým Milan Novák, s ktorým vytvorili operetu Plná poľná lásky (Nová scéna a Českobudějovické divadlo 1955).

Literárne diela M. Ferku boli preložené do siedmich cudzích jazykov.

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house