Hlavná stránka | Index | < Jozef Felix | > Margita Figuli
Vyhľadávanie: 

 

Andrej Ferko Andrej Ferko
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodil sa 19. januára 1955 v Bratislave v rodine novinára a spisovateľa Vlada Ferka. Po maturite na gymnáziu roku 1973 študoval numerickú matematiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia zostal pôsobiť ako prednášateľ numerickej matematiky a počítačovej grafiky na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK.

Do literatúry vstúpil knihou šiestich poviedok Jemná cesta (1977). Tematicky v nej čerpal príbehy zo života súčasnej mládeže vo veľkomeste i na vidieku. Po prozaickom debute nasledovali dve knihy rozprávok pre deti Kazko Vlasko (1978) a Kazko Vlasko a kráľ času (1982). Kniha desiatich krátkych próz Stopa (1983) je sondou do súčasného spôsobu života veľkomestskej mládeže. Ich hrdinovia sa generačne zoskupujú do partií a s pocitom nenaplnenej sebarealizácie si vytvárajú vlastný svet v kaviarňach, pivárňach, kluboch, na diskotékach a žúroch. Tu cez zdanlivú surovosť, vulgárnosť a verbálnu povrchnosť snívajú svoje sny o ďalšom živote a svojom viditeľnom uplatnení. Autor pracuje s paródiou, hyperbolou, absurditou i recesiou a v jazykovej oblasti i so slangom. Tieto štylistické protriedky, no v celkom inom prostredí, využil aj v novele Proso (1984). Vyrozprával v nej príbehy starnúcich ľudí v prostredí domova dôchodcov kdesi na dolnozemskej dedine. Vzápätí ju prepísal do dramatického tvaru a roku 1986 ju inscenovalo nitrianske Divadlo Andreja Bagara. O rok neskôr to isté divadlo uviedlo jeho drámu Noc na zamrznutom jazere o súčasnom tuctovom človeku s panelákovým prístreším nad hlavou. Zbierkou humoresiek a humoristických próz je kniha Sumaroid (1990). Je to intelektuálna vzbura proti všetkým prejavom totality, proti bezduchému konzumu súčasnej spoločnosti i proti ekologickému barbarstvu. Literárne si v nej odskúšal všetky žánre krátkej epiky, od humoresky, cez rozprávku až po sci-fi poviedku. Ako spoluautor sa podpísal pod hravú populárno-náučnú knihu pre deti Počítač Hamlet (1990). V humorne ladenej próze Čobogaj (1991) vyrozprával príbeh vidieckeho chlapca, ktorý príde študovať do veľkomesta. Tu podľahne všetkým nástrahám študentského života a vracia sa aj so svojou milou na vidiek. Počiatočná idyla sa však mení na drámu, ktorú vyvolá stretnutie dvoch svetov s odlišným štýlom života. Súborom symbolistických, humorne i groteskne ladených ekosci-fi poviedok je kniha Noha pod klobúkom (1992). Na pozadí miestami až absurdných príbehov nastoľuje základné otázky o zmysle ľudského úsilia, o minulosti človeka ako artefaktu prírody, no najmä o jeho neistej budúcnosti. Svet húb a jeho história je tu len provokujúcou metaforou. Pre najmenších čitateľov napísal knihu rozprávok O troch nezbedkoch (1993). Vypointované príbehy rozprávok dotvárajú jazykovo-štylistické postupy založené na jazykových hrách. Spolu s otcom Vladom Ferkom napísal román Ako divé husi (1994) o účinkovaní slovenských drotárov vo svete. Tento román o pamäti vyšiel v troch vydaniach a vzniká podľa neho rovnomenný film (http://www.akodivehusi.sk). Britkým humorom Hlasu kotolne je osviežená poviedková kniha s literárnymi mystifikáciami Orbis dictus s podtitulom (Nekonečný sex, 1998). Aj pre túto knihu je charakteristická Ferkova aforistická stručnosť a jazyková hravosť. Jeho ďalšou knihou je súbor časopisecky publikovaných esejí O historickom bezvedomí (Stredná Európa) (1998).

A. Ferko je aj autorom bábkovej hry Zlý duch Lumpacivagabundus (1990), televíznych monodrám Balada o doktorovi Husákovi (1996) a Skupinový portrét prezidenta Beneša, autorom viacerých textov pre študentské divadlo malých javiskových foriem Pegasník. Vystupuje aj ako kultúrny a politický publicista. (E-mail: ferko@fmph.uniba.sk)

máj 1999

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house