Hlavná stránka | Index | < Ľubomír Feldek | > Vladimír Ferko
Vyhľadávanie: 

 

Jozef Felix Jozef Felix

Narodil sa 27. mája 1913 v Ružomberku. Do ľudovej školy chodil v rokoch 1919-1923 v Čimhovej. V rokoch 1923-1931 navštevoval Štátne reálne gymnázium v Ružomberku, v rokoch 1931-1935 študoval slovenčinu a francúzštinu na FFUK v Bratislave, na Karlovej univerzite v Prahe a na parížskej Sorbone. Na svoje prvé pôsobisko nastúpil roku 1935 ako stredoškolský profesor Gymnázia v Kláštore pod Znievom, po troch rokoch prešiel do Štátneho gymnázia v Bratislave, kde pôsobil do roku 1944. V rokoch 1944-1945 pracoval vo funkcii prednostu zahraničného odboru na Povereníctve školstva. V rokoch 1945-1949 bol dramaturgom činohry SND v Bratislave, v rokoch 1949-1951 asistentom Ústavu slovenskej literatúry SAV, v rokoch 1951-1961 redaktorom a vedúcim redaktorom vydavateľstva Tatran. Do Ústavu slovenskej literatúry SAV sa vrátil v rokoch 1961-1967 ako samostatný vedecký pracovník, roku 1967 sa habilitoval na docenta a pôsobil na FF UK ako vedúci Katedry romanistiky. Svoju vedeckú i životnú dráhu zavŕšil v Literárnom ústave SAV. Zomrel 14. apríla 1977.

Výnimočne bohatý tvorivý prínos Jozefa Felixa sa najväčšmi prejavil na pôde literárnej vedy a kritiky, ale aj v jeho prekladateľskej aktivite. Svoj literárnokritický talent začal rozvíjať už počas vysokoškolských štúdií v Prahe, keď pravidelne prispieval štúdiami, kritikami, recenziami i polemikami do Slovenských pohľadov, neskôr do Elánu, do Národných novín a ďalších literárnych časopisov. Vo svojich polemických a súčasne tvorivo inšpirujúcich článkoch významne zasahoval do priestorov slovenskej poézie i prózy, pričom sa usiloval napomáhať rozvoj domácej literatúry v jej najrýdzejšej osobitosti a zároveň ju chcel udržiavať v tvorivom spojení s vývinovým pohybom veľkých svetových literatúr. Felixov prienik do najväčších zjavov svetovej literatúry knižne zachytávajú knihy Cesty k veľkým (1957), Modernita súčasnosti (1970), Dve románske fresky (1973), z kritík orientovaných na domácu literatúru vznikla kniha Harlekýn sklonený nad vodou (1965). Felixovo mimoriadne literárne rozpätie súhrnne zachytávajú šesťzväzkové Vybrané spisy. Prvý zväzok s názvom Kritické rozlety (1985) predstavuje jeho prvé vývinové obdobie v rokoch 1936-1944. Felixovu kritickú aktivitu po oslobodení do konca 70. rokov odráža druhý zväzok Domov i svet (1986), články, doslovy, štúdie o francúzskej a španielskej literatúre z rokov 1935-1955 sú obsahom tretieho zväzku Na cestách k veľkým (1987), romanistické štúdie z predposledného desaťročia autorovho života (1956-1966) prináša štvrtý zväzok V sprievode majstrov (1988), vstupnou bránou do dejín európskych literatúr je piaty zväzok nazvaný Európske obzory (1989), posledný šiesty zväzok Literárne križovatky obsahuje Felixove slovakistické, komparatistické aj romanistické štúdie (1991).

Jozef Felix preložil vyše 50 diel francúzskej, španielskej, talianskej, provensalskej i českej literatúry. Jeho interpretátorský ponor patril Dantemu, Rabelaisovi, Stendhalovi, Hugovi, Rostandovi, Balzacovi, Flaubertovi, Proustovi, Baudelairovi, Valérymu a mnohým iným.

máj 1999

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house