Hlavná stránka | Index | < Pavel Dvořák | > Michal Eliáš
Vyhľadávanie: 

 

Helena Dvořáková Helena Dvořáková

Narodila sa 4. mája 1943 v Bratislave. Základnú a strednú školu vychodila v rodisku. Po maturite roku 1960 rok pracovala ako robotníčka v Západoslovenských tlačiarňach. V rokoch 1961-1966 študovala novinárstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia sa stala redaktorkou týždenníka Predvoj a roku 1968 redaktorkou týždenníka Nové slovo. Tam bola od roku 1975 vedúcou redaktorkou kultúrneho oddelenia až do roku 1986. V rokoch 1986-1990 žila v Moskve a venovala sa publicistickej a literárnej tvorbe. V súčasnosti je redaktorkou Pravdy, kde pôsobí ako publicistka v oblasti kultúry. Venuje sa najmä žánru rozhovorov s umelcami. Známe sú jej stále rubriky Z pracovného stola (vychádzalo v Novom slove) a Dôverná návšteva v pracovni (vychádza v Pravde).

Novinárska práca ju priviedla aj k trvalejšiemu záujmu o výtvarné umenie. Svedčí o tom cyklus rozhovorov s poprednými slovenskými výtvarnými umelcami, ktoré vydala v dvoch samostatných publikáciách Dialógy v ateliéroch (1975, 1976). V oblasti umeleckej literatúry debutovala novelou Fúkni do púpavy (1978), v ktorej vyrozprávala príbeh manželského spolužitia výtvarníčky a jej literárne činného manžela. Nasledujúca kniha, románová novela Dom pod morušou (1980) je príbehom dvoch sestier, biologičky a stredoškolskej profesorky. Príbeh je situovaný do viacgeneračnej bratislavskej rodiny, v ktorej sa odráža mentalita mesta. Kniha sa stala literárnou predlohou rovnomennej televíznej inscenácie. V tom istom roku jej vyšla aj zbierka poviedok Zimné búrky. Pre staršiu mládež napísala novelu Dievčence (1984). V románe Núdzové priznanie (1988) opätovne nastolila problematiku súčasných intelektuálok a ich životného štýlu. Aj námetom novely Madony a hriešnice, ktorá vychádzala roku 1992 na pokračovanie v časopise Slovenka, je životný štýl a uplatnenie sa súčasných vysokoškolsky vzdelaných žien, najmä umelkýň. Túto tému rozvíja aj v novele Z denníka zrelej ženy (1998), ktorá vychádzala na pokračovanie v Slovenke.

Poviedky publikovala aj v zborníkoch súčasných slovenských prozaičiek Espresso Eva (1994), Planéta zrýchleného pohybu (1996) a Zbližovanie (1996, spolu s rakúskymi autorkami).

Z obdobia "perestrojky" napísala humoristickú faktografickú prózu Kankán nad Kremľom, ktorú si sama aj ilustrovala. Humoristicky ladené (a autorsky ilustrované) sú tiež erotické poviedky Dekadentmeron, ktoré vychádzali na pokračovanie v Nedeľnej Pravde (pripravené na knižné vydanie).

Obľúbeným hrdinom jej próz je pes Havo, ktorý si získal už značnú popularitu. Debutoval v Kankáne nad Kremľom a vyskytuje sa najmä v poviedkach z rodinného prostredia.

Je autorkou koncepcie výstavy Tvár slova, ktorá prezentuje vyše päťdesiat portrétov slovenských prozaičiek (fotografka Viola Ivašková) a ktorá je natrvalo vystavená vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach. Táto kolekcia vyjde aj knižne s textovými autoportrétmi spisovateliek. Podobnú kolekciu pripravujú autorky aj z portrétov kolegov spisovateľov.

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house