Hlavná stránka | Index | < Dušan Dušek | > Helena Dvořáková
Vyhľadávanie: 

 

Pavel Dvořák Pavel Dvořák

Narodil sa 13. mája 1937 v Prahe v rodine českého technického úradníka, ktorý sa presťahoval na Slovensko. Do základnej školy chodil v Bratislave, Budmericiach a Trenčíne, zmaturoval roku 1955 na Jedenásťročnej strednej škole v Bratislave. Potom študoval históriu na FF UK. Po skončení vysokoškolského štúdia roku 1960 osem rokov pôsobil ako redaktor v denníku Práca, v rokoch 1968-1971 v časopise Výber a v rokoch 1971-1974 v hudobnom vydavateľstve Opus. Potom bol dva roky publicistom v slobodnom povolaní. V rokoch 1976-1979 bol na študijnom pobyte v Historickom ústave SAV v Bratislave a v rokoch 1980 až 1983 na študijnom pobyte v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Roku 1984 sa stal redaktorom časopisu Československý voják, kde pôsobil až do roku 1990. Potom nastúpil za redaktora do denníka Národná obroda. Roku 1991 založil vydavateľstvo RAK, ktoré sa zameriava najmä na historizujúcu literatúru faktu.

Literárnu dráhu začal prózami. Prvé poviedky publikoval v časopise Mladá tvorba. V 60. rokoch napísal seriály zo staršej slovenskej a ruskej histórie, ako aj z histórie vzniku Česko-Slovenska. Knižne debutoval ako spoluautor s Petrom Brázdom seriálom zo sveta populárnej hudby Máte radi Matušku? (1967). S tým istým spoluautorom napísal aj knihy Ľudia roku 1968 (1968) a Svet nahoty (1969). Obe knihy boli krátko po vyjdení zošrotované. Postupne vydal štvorzväzkové dielo Odkryté dejiny. V prvom zväzku Odkryté dejiny. Dávnoveké Slovensko (1975) na základe výsledkov archeologických výskumov sprístupnil obdobie od praveku až po vznik Veľkomoravskej ríše. V druhom zväzku Odkryté dejiny. Staré Slovensko (1977) zobrazil epochu od vzniku Veľkomoravskej ríše až do 13. storočia. V treťom zväzku Odkryté dejiny. Praveká Bratislava (1978) sprístupnil históriu osídľovania územia dnešnej Bratislavy a jej okolia a vo štvrtom zväzku Odkryté dejiny. Prví ľudia v Československu (1980) sprístupnil vedecké poznatky o prvých prejavoch ľudskej činnosti na území Čiech a Slovenska. Populárno-náučný štýl s dôrazom na mladého čitateľa má aj kniha Lovci mamutov a tí druhí (1983), v ktorej na základe najnovších paleontologických objavov vyrozprával históriu osídlenia Slovenska v praveku. Ku klasickému epickému žánru sa vrátil v románe Hriešnikov návrat (1983). Vyrozprával v ňom príbeh cukrárskeho majstra, ktorý sa vráti do rodného mesta obnoviť slávu svojich predkov v tomto remesle. V knihe Zázrak obilného zrnka (1985), ktorá nadväzuje na Odkryté dejiny, opísal spôsob života prvých roľníkov v našom stredoeurópskom priestore a ich prechod k usadnutému spôsobu života. Kniha Podivný barón (1993) je životným príbehom významného archeológa nemeckého pôvodu E. Hoenninga, ktorý koncom minulého storočia urobil na území Slovenska závažné archeologické objavy. Kniha vyšla aj v nemčine (Der sonderbare Baron). Do žánru literatúry faktu patrí aj Zlatá kniha Bratislavy (1993), v ktorej sprístupnil dvetisícročnú históriu hlavného mesta Slovenska od keltského osídlenia až po dnešok. Na objasnenie príčin a priebehu nezákonného procesu s bývalým partizánskym veliteľom sa sústredil v knihe Kto zabil Viliama Žingora? (1993). K epickékému žánru sa opäť vrátil v roku 1998 knihou Farby kaki (prečo som sa nestal spisovateľom). Táto kniha poviedok (spomienok na vojenčinu) rozpráva prostým, strohým a jadrným jazykom o videnom a zažitom.

P. Dvořák je aj autorom literárnych predlôh k televíznym a rozhlasovým umelecko-náučným reláciám z najstarších období histórie nášho územia a mnohých publicistických seriálov z dejín Slovenska. Pre deti napísal prozaické leporelo Poď sa so mnou hrať (1969) a populárno-náučnú knihu Môj prvý atlas (1992).

máj 1999

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house