Hlavná stránka | Index | < Mária Ďuríčková | > Dušan Dušek
Vyhľadávanie: 

 

Dionýz Ďurišin Dionýz Ďurišin
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodil sa 16. októbra 1929 vo Vyšnej Jedľovej v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Do základnej školy chodil v Čičave, zmaturoval roku 1948 na Štátnom ruskom gymnáziu v Prešove. Potom študoval slovenčinu a ruštinu na FF UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia roku 1952 sedem rokov prednášal na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. V rokoch 1959-1960 pracoval na Povereníctve poľnohospodárstva a v rokoch 1960-1964 bol vedeckým pracovníkom Československo-sovietskeho inštitútu SAV, odkiaľ prešiel do Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV. Roku 1973 sa stal vedeckým pracovníkom Literárnovedného ústavu SAV, potom opäť prešiel do Ústavu svetovej literatúry SAV, kde pôsobil do konca svojho života. Od nástupu do ústavov SAV až do roku 1974 zároveň prednášal aj na Pedagogickej fakulte v Trnave a v rokoch 1965-1970 bol redaktorom vedeckého časopisu Slavica Slovaca. Zomrel 26. januára 1997 v Bratislave.

Začiatky jeho práce sa spájajú s činnosťou vysokoškolského učiteľa. Napísal dvojzväzkové učebné texty Vybrané kapitoly z ruskej literatúry (1954, 1955). Ako vedecký pracovník SAV sa zameral na komparatistické skúmanie literárnych vzťahov medzi slovenskou a ruskou literatúrou a neskôr aj s literatúrami iných národov. Prvým výsledkom jeho práce bola monografia Slovenská realistická poviedka a N. V. Gogoľ (1966), v ktorej analyzoval recepciu literárnej tvorby ruského spisovateľa v tvorbe slovenských autorov od štúrovcov až po zánik Rakúsko-Uhorska. V nasledujúcej monografii Problémy literárnej komparatistiky (1967) vytvoril teoretický systém komparatistiky, ustálil jej pojmoslovie a interpretoval ju ako stabilnú zložku literárnej vedy. V práci Z dejín a teórie literárnej komparatistiky (1971) rozvinul predchádzajúce výsledky výskumného bádania najmä v metodologickej oblasti. Metodologické aspekty porovnávacieho skúmania literatúry z hľadiska žánrového, slohového, ako aj v oblasti umeleckého prekladu rozvinul v prácach Teória literárnej komparatistiky (1975) a O literárnych vzťahoch. Sloh, druh preklad (1976). Monografia Dejiny slovenskej literárnej komparatistiky (1979) je syntézou vývinových tendencií tejto metódy literárnovedného výskumu na Slovensku. Dopĺňa ju knižne vydaná Bibliografia slovenskej literárnej komparatistiky (1980). Po dovŕšení tohto teoretického úsilia a vytvorení systematiky porovnávacieho štúdia literatúry rozšíril svoje výskumy o programový medziliterárny aspekt v monografiách Teória medziliterárneho procesu (1987), Dialógy a reflexie o medziliterárnosti (1988), v dvojjazyčnej slovensko-ruskej medzinárodnej publikácii Systematika medziliterárneho procesu (1988), ako aj v rozsiahlom kolektívnom projekte Osobitné medziliterárne spoločenstvá (1987-1993), ktorého bol garantom a vedúcim autorského kolektívu. Dielo je zavŕšením teoretického spracovania výkladu princípov medziliterárneho procesu a medziliterárnosti ako osobitného prístupu ku skúmaniu literárnej histórie. Najmä šiesty zväzok Osobitné medziliterárne spoločenstvá 6. Pojmy a princípy (1993) formuluje východiskové pojmy takého odvetvia literárnej vedy, ktoré sa doteraz systémovo neanalyzovalo. Pojem svetová literatúra sa pokúsil definovať z hľadiska predchádzajúcich porovnávacích výskumov v monografii Čo je svetová literatúra (1992). Na tieto knihy nadväzuje publikácia Svetová literatúra perom a dlátom (1993), ktorá je prvým pokusom nájsť spoločného menovateľa slovnej odpovede na otázku Čo je svetová literatúra? a jej výtvarného stvárnenia, ako to umožňujú sochárske výrazové prostriedky akademického sochára Ludwika Korkoša. Výsledkom niekoľkoročného úsilia autora prispieť k usústavneniu zákonitostí literárnej vedy - teórie, histórie literatúry a čiastočne aj literárnej kritiky - je kniha Teória medziliterárneho procesu (1995). Autor v nej konštatuje, že teória medziliterárneho procesu či medziliterárnosti znamená obohatenie literárnej vedy, najmä literárnej histórie, o nový rozmer a zahrnuje priestor od národnej literatúry až po jej najväčšiu, konečnú kategóriu - svetovú literatúru. V názve knihy je rímska I. Za ňou mali nasledovať ďalšie diely. Žiaľ, náhla smrť profesora Ďurišina tomu zabránila. Prvý diel tejto knihy však naznačil perspektívu ďalšieho výskumu v tomto smere v kapitole Medziliterárne centrizmy - nová kategória medziliterárnosti. Z tohto medzinárodného projektu stihol prof. Ďurišin pripraviť so svojimi spolupracovníkmi do knižného vydania publikácie Medziliterárny centrizmus stredoeurópskych literatúr (1998), Medziliterárny centrizmus stredomorských literatúr (1998, v spolupráci s Armandom Gniscim a kol., kniha sa pripravuje v talianskej a francúzskej verzii).

Výskumná práca D. Ďurišina našla veľký ohlas medzi zahraničnými literárnymi vedcami. Jeho práce vyšli samostatne alebo časopisecky vo viacerých zahraničných vydaniach v nemčine, angličtine, maďarčine, ruštine, macedónčine, srbčine a v iných jazykoch. Preložené sú a čakajú na knižné vydanie v japončine a čínštine. Profesor Ďurišin spolupracoval s desiatkami literárnych vedcov na celom svete. V jeho pozostalosti sa nachádza pracovná korešpondencia s vyše 37 krajinami, okrem Európy je to Kanada, USA, Kuba, Venezuela, Brazília, Japonsko, Čína, India, Mexiko a iné.

september 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house