Hlavná stránka | Index | < Anton Hlinka | > Pavel Hrúz
Vyhľadávanie: 

 

Igor Hochel Igor Hochel
foto: © Peter Procházka

Narodil sa 13. novembra 1953 v Bratislave. Tu absolvoval základnú školu aj štúdium na strednej všeobecnovzdelávacej škole. V rokoch 1972—1977 študoval odbor slovenský jazyk a bulharský jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po ukončení štúdia a absolvovaní jednoročnej prezenčnej vojenskej služby začal roku 1978 pracovať v Kabinete literárnej komunikácie a experimentálnych metodík Pedagogickej fakulty v Nitre, kde popri výskumnej činnosti vyučoval súčasnú slovenskú literatúru, teóriu literatúry a bulharčinu. Roku 1980 tu obhájil rigoróznu prácu a získal doktorát. V rokoch 1982—1985 pôsobil ako lektor slovenského jazyka na Univerzite Klimenta Ochridského v Sofii, odkiaľ sa vrátil na pôvodné pracovisko. Roku 1987 však zamestnanie zmenil a stal sa redaktorom literárneho mesačníka Romboid, v ktorom redigoval — až do jej osamostatnenia — prílohu pre mladú literatúru Dotyky. V Romboide pôsobil až do roku 2000, pričom v rokoch 1996—1999 bol jeho šéfredaktorom. Súbežne od roku 1996 začal vyučovať na Katedre slovenskej literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde pracuje aj v súčasnosti. Od roku 1991 vyučuje tiež dejiny bulharskej literatúry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Žije v Nitre.
Prvé básne a recenzie uverejňoval najmä v časopisoch Slovenské pohľady, Romboid, Revue svetovej literatúry a Javisko. Pri písaní recenzií sa zameriaval na aktuálne vychádzajúce diela slovenskej literatúry, ale písal aj o prekladoch diel bulharskej literatúry, ktorých v 70. a 80. rokoch vychádzalo na Slovensku pomerne veľa. Venoval sa aj kultúrnej publicistike, v ktorej predovšetkým sprístupňoval informácie o literatúre a kultúrnom dianí v Bulharsku.
Knižne debutoval roku 1979 básnickou zbierkou Strom pred domom, v ktorej sa predstavil prevažne impresívnou lyrikou. Usiloval sa v nej stvárniť vlastné intenzívne prežívanie pestrosti a rozmanitosti sveta. Ďalej v zbierke dominujú motívy krehkých, zraniteľných ľudských vzťahov, téma lásky medzi mužom a ženou, ale objavuje sa tu aj vyjadrenie postoja k literárnej tradícii (básne venované J. Kráľovi a A. de Saint-Exupérymu). Na svoju prvotinu básnik nadviazal druhou knihou veršov Svetlá na hladine (1986), v ktorej opäť plne dôveruje vyjadrovacím možnostiam voľného verša. Rozšíril v nej však svoj doterajší tematický a motivický diapazón o tému rodinného života, celkovo prehÍbil svoj pohľad na svet, stvárnenie situácie človeka obohatil o nové dimenzie, najmä pokiaľ ide o problematiku medziľudských vzťahov. Niektoré básne spracúvajú tému odcudzenia, neuspokojenia, samoty.
Istý zlom v Hochelovej lyrickej tvorbe priniesla básnická zbierka Uprostred je mlčanie (1993), ktorá je zaujímavá tým, že vyšla v českom exilovom vydavateľstve Obrys/Kontur – PmD v Mníchove. Skomplikoval sa v nej básnický výraz, obraznosť. Básne sa vyznačujú väčšou viacvýznamovosťou, polyfóniou. Opäť sa rozšíril autorov tematický záber, cítiť tu výrazný odklon od impresívnej lyriky a príklon k metaforicky nasýtenej reflexii. V knihe je výrazná téma hľadania ľudskej identity, manipulácie človeka mocou, otázka súvislosti prítomnosti s minulosťou, predkov so súčasníkmi, problematika ľudského vedomia, svedomia a podvedomia.
Roku 1995 vydal Igor Hochel spolu s akademickým maliarom Igorom Bencom bibliofíliu Pátrači v krajine nezvestných. Obsahuje rovnomennú básnickú skladbu a šesť veľkých grafických listov. Základné tematické jadro skladby tvorí pátranie záchranárov v neznámej krajine, ktoré sa stáva putovaním ľudským vedomím, metaforickým uvažovaním o tom, kam sa strácame po smrti, hľadaním odpovedí na otázky o existencii či neexistencii transcedentného sveta, o inobytí.
V knižke Kôra nežne praská (1997) nadviazal na zbierku Uprostred je mlčanie. Tu ešte výraznejšie dominuje hľadanie súvislostí medzi dávnejšou minulosťou a prítomnosťou, téma násilia páchaného na jednotlivcoch, zápasu intelektuála s mocou, s neúprosnou silou dejín, básnik akoby sa usiloval vyhmatať univerzálne podstaty ľudskej existencie.
Svoju literárnokritickú aktivitu Igor Hochel zameriava predovšetkým na recenzistiku. Niektoré svoje interpretačné štúdie a práce z oblasti literárnovednej bulharistiky publikoval aj v zborníkoch. Jeho odborné texty vyšli v roku 2003 knižne pod názvom Dotyky, sondy, postoje a s podtitulom Výber z recenzií a literárnokritických statí (1981—2001) . Integrálnou súčasťou jeho tvorivého úsilia je prekladateľská činnosť, pričom prekladá výlučne z bulharčiny. Z významnejších autorov, ktorých dielo sprístupnil slovenským čitateľom, treba uviesť Jordana Radičkova a Ivana Davidkova. Jeho čitateľsky najúspešnejším prekladom (podľa výšky nákladu) je antológia bulharských autorských rozprávok Skupáňova košeľa (1987).

23.8.2004

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house