Hlavná stránka | Index | < Lajos Grendel | > Stanislav Háber
Vyhľadávanie: 

 

Erik Jakub Groch Erik Jakub Groch

Narodil sa 25. apríla 1957 v Košiciach. Tu vychodil aj základnú školu a absolvoval gymnaziálne štúdiá (1972—1976). Potom prešiel rôznymi, pre spisovateľa aj kurióznymi zamestnaniami, pracoval napríklad ako figurant zememeračov, tri a pol roka ako kŕmič v JRD, bol traťovým robotníkom aj nočným strážnikom. V čase pôsobenia v undergrounde sa podieľal na vydaní štyroch samizdatových literárnych zborníkov Trinásta komnata (1978—1980) a dvoch zborníkov Nacelle (1983, 1984). Roku 1990 bol redaktorom Kultúrneho života a v tom istom čase sa stal spoluzakladateľom a zodpovedným redaktorom košického literárneho časopisu Tichá voda, ktorý zanikol roku 1992. V tom istom roku založil vydavateľstvo Knižná dielňa Timotej, ktorého majiteľom a editorom je dodnes. Za roky existencie vydavateľstva Erik J. Groch obohatil slovenský i český knižný trh desiatkami vynikajúcich titulov nekomerčnej literatúry.
Do „oficiálnej“ tvorby Erik J. Groch vstúpil najprv ako rozhlasový autor. Jeho knižným debutom bola básnická zbierka Súkromné hodiny smútku, ktorá vyšla roku 1981. Priniesla poéziu už jednoznačne vyzretej básnickej osobnosti. Autor sa svojimi veršami usiloval odhaľovať „odvrátenú stránku“ spoločenského bytia v predchádzajúcich rokoch i situáciu jednotlivca v totalitnom zriadení. Nerobil to s buričským gestom, skôr pritlmene, bez sebaštylizácie do polohy jediného spravodlivého. Pre celú zbierku je príznačné vášnivé zaujatie pravdou. Lyrický hrdina Grochových veršov je na jednej strane vyzbrojený racionalitou voči nezmyslom a násilenstvám spoločenskej reality, na druhej strane je až romanticky nežný, takmer bezbranný vo vzťahu k žene, ktorú má rád. Ideovou dominantou zbierky je túžba po humanite, odhodlanie lyrického subjektu konať dobro.
Na svoju prvotinu autor nadviazal nasledujúcimi básnickými zbierkami, knihou Baba Jaga: Žalospevy (1991), Bratsestra (1992) a TO (2000) a L’ acinéma (2001), v ktorých sa prehĺbil meditatívny charakter jeho lyriky. Možno tu vystopovať nepriame súvislosti s tvorbou katolíckej moderny, evidentné je úsilie hľadať, nachádzať a pomenovať univerzálne duchovné podstaty existencie. Lyrický, respektíve autorský subjekt kladie dôraz na etické princípy, ktoré robia človeka človekom. Najmä v tretej svojej básnickej zbierke vyslovuje – pravda, nie priamočiaro, apelatívne, pateticky, ale prostredníctvom esteticky účinnej obraznosti – potrebu nádeje, návratu k tradičným hodnotám, k humanite.
Ako sme už spomenuli, Erik J. Groch je aj rozhlasovým tvorcom. Napísal rozhlasovú hru Zajtra si pustíme šarkana (1987) a vysielali sa aj jeho rozprávkové cykly Cililink (1987), Rozprávkolamy alebo Čo je a čo nie je (1988) a Tuláčik a Klára (1989). Prvý z týchto rozprávkových cyklov bol realizovaný aj v podobe animovaných rozprávok a posledný vyšiel knižne roku 1999.

31.5.2004

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house