Hlavná stránka | Index | < Ján Beňo | > Ján Boor
Vyhľadávanie: 

 

Peter Bilý Peter Bilý

Peter Bilý sa narodil 4. mája 1978 v Košiciach, v učiteľskej rodine. Dva a pol roka žil v Taliansku, kde zložil dočasné rehoľné sľuby ako augustiniánsky mních. Krátko pred ich vypršaním reholu opustil a zanechal aj štúdium filozofie v Ríme. Od októbra 2000 žije v Španielsku, kde v súčasnosti študuje psychológiu na univerzite v La Coruña.

S veľkým, zväčša pozitívnym, ohlasom kritiky sa stretol Bilého básnický debut Spomalené prítmie (2001), ocenený Cenou Rudolfa Slobodu RUBATO 2001 a prémiou Ceny Ivana Kraska 2001. Zbierka oživuje mladú poéziu avangardnou smelosťou, dáva jej rozmer európskosti s príchuťou modernistickej bohémy a mimoliterárnej skutočnosti. Na pozadí básnických textov osciluje protiklad sakrálno-profánneho s jasnou dominanciou toho svetského. Tematický oblúk otvára svoje priestory exaltovanému opojeniu sa životom, skúsenostiam vaganta so ženami a láskou, ale predovšetkým je to úporné úsilie pretlmočiť poznanie umenia, filozofie a teológie tak, ako sa odzrkadľuje vo vlastnom poznaní a poznávaní autora. Bilý podáva čitateľsky a kriticky pozoruhodný výkon a provokuje spätnú väzbu. (Radoslav Matejov, Knižná revue 21/2002, príloha Literika – orientačné minimum poézie roku 2001)

V nasledujúcej zbierke V zajatí obrazu (2002) sa z Bilého debutu najvýraznejšie prehĺbila línia opierajúca sa o vysokú mieru entropie. Básne pôsobia artistne, až neprístupne k súvislejšej interpretácii, pritom však väčšina tematických okruhov zostáva stabilná. Opäť sú tu intenzívne emócie, existenciálne overovanie si (seba)prítomnosti a lyrické správy, v ktorých sa implicitne odrážajú pocity subjektu.
Rukopis nadväzuje na Spomalené prítmie svojou južanskou scenériou, kaviarňami, katedrálami, námestiami a uličkami, ku ktorým autor následne fixuje svoje skutočné či domyslené príbehy o náhodnosti, zvádzaní a krátkych známostiach, o nepotvrdenej pravde a o to jasnejších omyloch.
V členitom príbehu Spomaleného prítmia a V zajatí obrazu je dôležité sebapoznanie a úlohu projekčnej pomôcky na seba preberá antagonista. Voči subjektu je situovaný ako ženský element (ukrývaný pod pseudonymami ako Carmen, rozkošná K., svetloplachá S.), ako živá atmosféra prostredia a napokon si je subjekt zároveň vlastným tieňovým hráčom. Podľa tejto trojitej interakcie sú formulované záznamy a úvahy, hľadajúce v klbku integrálnej sústavy človeka voľný koniec, ktorým by sa dali (z)viesť až k podstate.
(Ján Gavura: Dialektik medzi nebom a zemou - Básnická iniciácia, Romboid 2002)

Peter Bilý časopisecky publikuje preklady z francúzskej (G. Apollinaire), hispánskej (O. Paz, F. García Lorca) a talianskej poézie (P. P. Pasolini, G. Ungaretti, E. Sanguineti, C. Pavese). Sporadicky píše literárne recenzie a tiež texty pre interpretov populárnej hudby.
Ako autor bol zaradený do knižnej antológie súčasnej slovenskej poézie publikovanej v Taliansku (Antologia della poesia slovacca, Schena 2003).

Recenzie

23.6.2003

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house