Hlavná stránka | Index | < Vladimír Čerevka | > Ondrej Čiliak
Vyhľadávanie: 

 

Andrej Červeňák Andrej Červeňák
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodil sa 22. mája 1932 v Šarišskom Štiavniku v roľníckej rodine. Ľudovú školu vychodil v rodisku, zmaturoval roku 1953 na Gymnáziu v Prešove. Potom študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií roku 1958 prednášal ruskú literatúru na Vysokej škole pedagogickej a neskôr na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Pre svoje postoje k udalostiam roku 1968 musel opustiť fakultu. Sedem rokov pracoval ako lektor vo východoslovenských divadlách v Prešove a Košiciach. Od roku 1977 pôsobí na Pedagogickej fakulte, teraz Univerzite Konštantína Filozofa v pôvodnej profesii prednášateľa teórie a dejín ruskej literatúry a zároveň je vedúcim katedry ruského jazyka a literatúry. V priebehu pedagogickej činnosti získal vedecké hodnosti doktora filozofie, kandidáta vied, doktora vied a pedagogické hodnosti docenta a profesora. Zomrel 11. februára 2012.

V literárnovednej práci sa zameral na výskum slovensko-ruských literárnych vzťahov a na problematiku teórie literárnej komparatistiky. Po viacerých štúdiách s touto tematikou, publikovaných v odborných časopisoch a vedeckých zborníkoch, samostatne vydal monografiu Vajanský a Turgenev (1968), v ktorej cez tieto výrazné osobnosti národných literatúr poukázal na širšie súvislosti vzťahov oboch literatúr v 2. polovici 19. a na začiatku 20. storočia. Po diskusnej monografii Socialistický realizmus v diskusii (1983) sa k problematike slovensko-ruských literárnych vzťahov vrátil v knihe Slovensko-ruské literárne relácie (1986). Zároveň ho zaujala osobnosť a dielo ruského spisovateľa F. M. Dostojevského a jeho umelecký prístup k zobrazeniu mnohotvárnosti ľudskej duše a motívov konania človeka. Na túto tému napísal monografickú esej Človek v literatúre - F. M. Dostojevskij (1986). Od Dostojevského sa dostal k A. S. Puškinovi ako básnikovi lásky, rozumu, slobody a krásy a napísal o ňom monografiu A. S. Puškin - Človek a básnik (1989). K dielu Dostojevského sa vrátil v monografii Tajomstvo Dostojevského (1991). Rukopis diela bol pripravený do tlače už roku 1969, no nastupujúca normalizačná moc ho odmietla, pretože metodologický kľúč, ktorý autor uplatnil pri skúmaní Dostojevského diela, nezodpovedal binárnemu pohľadu ideológie totalitnej moci.

V trojzväzkovej vedeckej monografii Zázračno literatúry (I. zv. 1994, II. zv. 1995, III. zv. 1996) vychádza z esteticko-antropologických princípov literatúry ako posolstva "človeka o človeku - pre človeka". Je editorom a spoluautorom 21 vedeckých zborníkov o slovenskej a ruskej literatúre a o teoretických aspektoch literárnej komparatistiky a teórie komunikácie. Jeho ďalšia kniha Dostojevského sny (Eseje o snoch a Dostojevskom) (1999) pojednáva o iracionálnych aspektoch tvorby F M. Dostojevského.

Recenzie
Rozhovory

máj 1999

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house