Hlavná stránka | Index | < Ján Brezina | > Pavel Bunčák
Vyhľadávanie: 

 

Rudo Brtáň Rudo Brtáň

Narodil sa 9. októbra 1907 v Hybiach v roľníckej rodine. Zomrel 4. apríla 1998. Do ľudovej školy chodil v rodisku, zmaturoval roku 1927 na Gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1927-1932 študoval slavistiku a germanistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií sa stal stredoškolským profesorom a v rokoch 1932-1944 postupne učil na gymnáziách v Martine, Bratislave, Trnave a znova v Martine, s výnimkou rokov 1937-1938, keď bol na štipendijných pobytoch v Poľsku a Juhoslávii. Aktívne sa zúčastnil v SNP. Po oslobodení začal pracovať na povereníctve školstva, no od februára 1946 sa stal referentom slovenského oddelenia Matice slovenskej v Martine. V septembri 1949 prešiel pracovať do Literárnovedného ústavu SAV v Bratislave. V auguste 1951 sa vrátil do Matice slovenskej v Martine a ako vedecký pracovník tu pôsobil celé desaťročie. Roku 1961 odišiel späť do Bratislavy, do Ústavu slovenskej literatúry SAV a pracoval tu ako vedecký pracovník až do odchodu na dôchodok roku 1979.

Do literatúry vstúpil už ako stredoškolák. Verše, preklady poézie zo slovanských jazykov a nemčiny, literárnu kritiku, state zo slovenskej literárnej histórie a kultúrnu publicistiku uverejňoval v rôznych súdobých časopisoch od polovice 20. rokov. Knižne debutoval monografiou Poézia Ivana Krasku (1933), v ktorej sa sústredil najmä na metodiku a modernosť stavby Kraskovho verša. Druhou knižne publikovanou monografiou je komparatívna štúdia o slovanských literatúrach Barokový slavizmus (1939) a treťou štúdia o prvej zbierke slovenských prísloví Danielovo Sinapiovo-Horčičkovo Neo-forum latino slavonicum (1940). V 40. rokoch bádateľský záujem zameral na obdobie romantizmu. Výsledkom bola monografia O Bottovej Smrti Jánošíkovej (1942) publikovaná aj s pôvodným textom skladby podľa zachovaného rukopisu. Podobným spôsobom publikoval v knihe Samova Chalupkova báseň Mor ho! aj túto skladbu. Do obdobia klasicizmu sa vrátil v knihe Vznik, vývin a verzie Kollárovej rozpravy o literárnej vzájomnosti (1942). V prvom roku po oslobodení vydal tri knižné publikácie. Do knihy Jankovi Jesenskému (1946) zaradil všetky svoje štúdie a state o živote a tvorbe tohto spisovateľa. V monografii Básnik Juraj Zábojník (1946) priblížil život a dielo tohto plodného autora duchovných piesní zo 17. storočia. Najvýznamnejším dielom z tohto obdobia je monografia Osudy Janka Kráľa (1946). V nasledujúcom diele Puškin v slovenskej literatúre (1947) sa zameral na odraz Puškinovej poézie v dielach slovenských básnikov. V monografii Štefan Moyses a Chorváti (1949) sa sústredil na tie roky života a práce prvého predsedu Matice slovenskej, ktoré strávil v Záhrebe. K postave Jána Kollára sa vrátil v monografii Ján Kollár, básnik a Slovan (1963). Súborom štúdií o významných postavách a dielach slovenskej literatúry národného obrodenia je publikácia Pri prameňoch slovenskej obrodeneckej literatúry (1970). V diele Postavy slovenskej literatúry (1971) sprístupnil život a dielo sedemnástich významných predstaviteľov slovenskej literatúry 19. storočia. K životu a dielu veľkého básnika romantizmu sa vrátil v novej monografii Život básnika Janka Kráľa (1972). Súborom biografií je aj dielo Slovenskí novinári a publicisti (1972). V monografii Bohuslav Tablic (1974) sa zaoberal životnými osudmi a básnickou i editorskou-organizačnou prácou tohto významného predstaviteľa slovenskej literatúry z rozhrania 18. a 19. storočia. Personálnou monografiou je dielo Janko Čajak (1979).

Na rozhraní 40. a 50. rokov sa Rudo Brtáň prezentoval knihami veršov pre deti Zábavky pre najmenších (1949), Zahádam ti hádku (1950), Lomidrevo (1950) a Zvieratká (1951). Výber z jeho básnických juvenílií z rokoch 1925-1932 vyšiel v zbierke Smädné letá (1990). Ako editor pripravil literárne a folklórne publikácie, medzi nimi antológiu Slovenská lyrika 20. stoletia (1933), Výbor z poézie Vladimíra Roya (1935), Odmlčaný básnik Ivan Gall (1935), zborník statí Ľ. Štúra Hlasy o živote (1943), poému J. Kollára Slávy dcéra (1943), poéziu I. Krasku Básne (1948), výber zo staršej slovenskej poézie Historické piesne (1953), ako spolueditor výber z ľudovej poézie Perečko belavé, červený dolomán (1955), Básnické dielo Sama Chalupku (1973), Tablicove Pamäti československých básnikov (1974), výber z poézie Janka Kráľa Duma slovenská (1976), výber zo srbských a chorvátskych junáckych piesní Turecký šuhaj a krásavica (1984) a niektoré iné. Ako učebnice pre stredné školy napísal publikácie Poetika a štylistika (1943) a Dejiny slovenskej literatúry od konca 18. storočia do roku 1880 (1949).

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house