Hlavná stránka | Index | < Ján Boor | > Rudo Brtáň
Vyhľadávanie: 

 

Ján Brezina Ján Brezina

Narodil sa 1. januára 1917 vo Východnej v robotníckej rodine. Do ľudovej školy chodil v rodisku, do gymnázia v Liptovskom Mikuláši, kde roku 1937 zmaturoval. V rokoch 1937–1941 študoval slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V rokoch 1942–1943 bol úradníkom v Bratislave a v rokoch 1943–1946 odborným pracovníkom Literárnovedného ústavu SAVU v Bratislave. Potom odišiel do Matice slovenskej v Martine, kde viedol literárnohistorický odbor. V rokoch 1952–1954 bol šéfredaktorom vydavateľstva Matice slovenskej. Potom sa vrátil do Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Tu pôsobil vyše tridsať rokov až do odchodu na dôchodok roku 1984. V rokoch 1954–1970 ako vedecký pracovník, v rokoch 1970–1973 ako riaditeľ ústavu a potom znova ako vedecký pracovník. Zomrel 4. 8. 1997.

Básnické začiatky Jána Brezinu sú spojené s literárnym vystúpením i poetikou slovenského nadrealizmu. Debutoval básnickou zbierkou Nikdy sa nestretnem (1941). Prezentoval sa v nej ako básnik, ktorého najväčším inšpiračným zdrojom je detstvo a rodný kraj, no najmä citový vzťah k matke. Z vlastných vnútorných zdrojov vychádzal aj v druhej zbierke Volanie miesto spánku (1945). Základným poetickým materiálom tejto zbierky sú snové vízie. V zbierke Anjel pokoja (1946) vyjadril nádej, že po vojnovom konflikte ľudstvo zmúdrie a všade zavládne mier a pokoj. V nasledujúcich zbierkach Slnečný deň pre všetkých (1947), Vrchy sa ubránia (1948), Najvyšší čas (1949), Spev lásky k novej Číne (1950) a V povstaní (1955) sa postupne rozišiel s poetikou nadrealizmu. Zreteľný návrat k vnútorným zdrojom vlastnej emocionality znamenala zbierka Okrídlený deň (1962). V zbierkach Vidím a vstávam (1967) a V zornom poli čierny strom (1969) neskrýva svoj obdiv k vymoženostiam civilizácie, no na druhej strane vidí aj negatíva, ktoré materiálny rozvoj priniesol do kvality medziľudských vzťahov. K podnetom nadrealistickej poetiky sa čiastočne vrátil v zbierkach Nárečie hudby (1971), Nezaspí prvosienka (1975) a Nočné bdenie (1979), a to najmä spojením reflexie s imagináciou a využitím snových prvkov. V zbierke Baladická suita (1982) vyjadril úprimný vzťah k rodnému liptovskému kraju a v zbierke Horúcou linkou nastolil otázky existencie človeka a perspektívy života na našej planéte. Syntézou básnikovho názorového a poetologického vývinu je zbierka Sviatok margarét (1987). Sú v nej zastúpené tematické okruhy autorovho záujmu, od sociálnych, občianskych, cestopisných a ľúbostných motívov až po motívy detstva a života súčasných detí. Aj zbierka Pre koho svitá (1989) má sumarizujúci charakter, a to v rovine poetiky. Podobne možno charakterizovať zbierku Miesto vo vesmíre (1990). Výbery z poézie Jána Brezinu vyšli pod názvami Volanie miesto spánku (1967), Schodište s torzom Amora (1975) a Diagram blesku (1986).

Významnou oblasťou tvorivých aktivít J. Brezinu je literárnovedná práca. V monografii Ivan Krasko (1946) z poetologického hľadiska podrobne preskúmal štruktúru stavby Kraskovej poézie i rytmický pôdorys jeho verša. V knižných publikáciách Hviezdoslavova neznáma báseň (1950) a Hviezdoslavova básnická panychída na smrť Tolstého (1952) uverejnil dve dovtedy neznáme básnické skladby P. O. Hviezdoslava a napísal k nim väčšie štúdie. V monografii Básnik Vladimír Roy (1961) preskúmal jednotlivé vývinové etapy básnickej tvorby tohto popredného predstaviteľa Slovenskej moderny. V diele Poézia Fraňa Kráľa a problémy slovenskej poetiky (1968) analyzoval básnickú tvorbu tohto autora. V monografiách Básnické dielo Laca Novomeského (1982) a Básnik Ján Poničan (1988) versologicky analyzoval tvorbu týchto básnikov. Ako prekladateľ sa prezentoval pretlmočením románu Honoré de Balzaca Šagrénová koža.

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house