Hlavná stránka | Index | < Peter Bilý | > Ján Brezina
Vyhľadávanie: 

 

Ján Boor Ján Boor
foto: © Peter PROCHÁZKA

Narodil sa 5. marca 1915 v Holíči v rodine evanjelického farára. Do ľudovej školy a prvej triedy meštianky chodil v rodisku, do gymnázia v Skalici, kde roku 1933 aj zmaturoval. Po maturite4 študoval nemčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rámci štúdií bol na štipendijných pobytoch vo Viedni a v Grenobli. Po ukončení vysokoškolského štúdia roku 1939 bol gymnaziálnym profesorom v Tisovci a tri roky v Liptovskom Mikuláši. Roku 1943 narukoval. Ako vojak sa zúčastnil v SNP. Bol redaktorom povstaleckého časopisu Bojovník. V tomto období ho zatklo gestapo a tri mesiace väznilo v Banskej Bystrici. Po oslobodení roku 1945 necelý rok pracoval na Povereníctve informácií. V rokoch 1946-1952 bol referentom Literárnohistorického odboru Matice slovenskej v Martine a v rokoch 1952-1956 odborným asistentom FF UK v Bratislave. Od roku 1956 až do odchodu na dôchodok roku 1982 pôsobil na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave, spočiatku ako docent a od roku 1969 ako profesor. Zastával funkcie prodekana, dekana a prorektora. Zomrel v Bratislave 20. októbra 2002.

Literárne a publicisticky pôsobí od čias SNP. Od mladosti patrí k popredným znalcom západných literatúr a divadla. Znalosť viacerých svetových jazykov si zdokonalil na mnohých cestách do západnej Európy, ale aj do USA, Mexika a Indie. Knižne debutoval súborom cestopisných čŕt a esejí z cesty po Mexiku nazvanej Mexiko (1949). Svoje poznanie anglickej, americkej a francúzskej literatúry 19. a 20. storočia prezentoval v knižnom súbore literárnovedných štúdií O západných realistoch (1954). Svoju pozornosť potom zameral na osobnosti svetovej dramatickej literatúry a napísal rozsiahle štúdie o W. Shakespearovi, J. W. Goethem, A. Strindbergovi a L. N. Tolstom. O dramatický žáner sa pokúsil v piatich filozofujúcich jednoaktovkách Zábavky s nesmrteľnými (1970, druhé vydanie 1990); väčšinu z nich realizoval rozhlas alebo televízia. Historicko-filozofujúce dialogizované eseje Dni súzvuku (1973) sú súborom štyroch fiktívnych stretnutí významných osobností: Komenského so Spinozom, Jána Hollého s L. van Beethovenom, Whitmana s Thoreauom a Lenina s Rollandom. Po tomto beletristickom „intermezze“ vydal syntetickú vedeckú prácu Dialektika dejín divadla (1977), v ktorej sa zaoberá históriou divadla, základnými metodologickými otázkami divadla, periodizáciou vývinových etáp divadelného umenia a jeho miestom v štruktúre všetkých umeleckých oblastí v dejinách ľudstva, ako aj významom jeho miesta v dejinách kultúry. V nasledujúcom diele Dráma proti útlaku (1980) sa sústredil na svetové dramatické diela a ich tvorcov, ktorí programovo nastoľovali vo svojich dielach sociálne otázky a sociálne protirečenia spoločnosti. Roku 1972 napísal rozhlasovú hru na faustovskú tému Faust a Mefisto v Paríži, ktorá vyšla knižne spoločne s rozhlasovou hrou Jána Števčeka Zásnuby inžiniera Fausta (1981) pod názvom Náš Faust (1982). Výber z jeho časopisecky i knižne publikovaných štúdií o popredných osobnostiach svetovej drámy vyšiel knižne pod názvom Dráma a divadlo sveta (1985).

Rovnocennou súčasťou tvorivých aktivít J. Boora je prekladateľská tvorba. Slovenskému čitateľovi a divákovi sprístupnil prozaické dramatické, ale i básnické diela Shakespeara, Nestroya, Steinbecka, Hauptmanna, Conrada, Saint-Exupéryho, Maeterlincka, Lewisa, Rollanda a iných autorov. Z básnických prekladov sú to najmä výbery z tvorby W. Whitmana Pozdrav svetu (1956) a Tráva a tŕstie (1974). Knižne vyšiel aj jeho výber z tvorby amerických dramatikov 20. storočia Moderná americká dráma (1966). Pre básnické pretlmočenie L. Vadkerti-Gavorníkovej pripravil preklad veršovanej drámy francúzskeho dramatika J. Racina (Faidra).

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house