Hlavná stránka | Index | < Mária Bátorová | > Peter Bilý
Vyhľadávanie: 

 

Ján Beňo Ján Beňo

Narodil sa 3. októbra 1933 v Slatinke v železničiarskej rodine. Základnú školu vychodil v rodisku, zmaturoval roku 1952 na Gymnáziu vo Zvolene. Potom študoval na FF UK v Bratislave slovenčinu a ruštinu. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia dva roky učil na Vyššej pedagogickej škole v Banskej Bystrici. Roku 1959 sa stal redaktorom denníka Smena a roku 1966 redaktorom Romboidu. Po šiestich rokoch bol odvolaný z funkcie vedúceho redaktora a odišiel na dvojročné tvorivé štipendium. Roku 1974 sa stal zastupujúcim šéfredaktorom a roku 1976 zástupcom šéfredaktora vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V rokoch 1993-1995 pracoval na Ministerstve kultúry SR ako vedúci oddelenia literatúry a knižnej kultúry odboru umenia.

Knižne debutoval zbierkou poviedok Každý deň narodeniny (1964), v ktorej tematicky vychádza z prostredia súčasnej dediny. Z tohto prostredia čerpá aj druhá kniha poviedok Nad modrým svetom (1968). Nasledovala novela Braček Rozum, sestrička Harmónia (1971) reagujúca v podobe alegorickej grotesky na vstup sovietskych vojsk do Československa, poviedková kniha Alej lásky (1975), v ktorej tematicky zotrval v rodnom kraji, psychologicky ladené romány Druhý semester (1977) a So synom (1978). Atmosféru doby v posledných mesiacoch druhej svetovej vojny zobrazil v románe Predposledný odpočinok (1980). Témou poviedkovej knihy Vyberanie hniezda (1982) sú mravné i spoločenské problémy života súčasných ľudí v meste i na dedine. Obrazom života malej dedinky, ktorá má byť zatopená pri výstavbe vodnej nádrže, je spoločenský román Kým príde veľryba (1986). V satirickej novele Dobrodinec (1988) tematicky siahol do literárne nevšedného prostredia vydavateľského pracoviska. Románová novela Výkrik (1990) rekapituluje vo fiktívnom rozhovore syna s mŕtvou matkou ideály, životné peripetie a sklamania generácie vstupujúcej do života koncom 50. rokov. V novele Žena v snehu (1994) konfrontuje dva rôznorodé, ale v rodinnom prostredí podobne postihnuté ženské osudy. Vydal knižne aj spoločensky kritické aforizmy, sentencie a fejtóny Na svoj národ nedám dopustiť (1995). Jeho poslednou knihou je zbierka noviel Maslo v hlave (1997) s dominujúcou nekompromisnosťou k spoločenským a morálnym nešvárom doby.

Ján Beňo sa výrazne prezentoval aj ako autor pre deti a mládež. V knihách Jeden granát pre psa (1971) a Škola sa začína v máji (1974) čerpal z obdobia SNP a posledných dní vojny. Triptychom autorských rozprávok s výraznými fantazijnými prvkami je kniha Ondrej Ondrejko a Zeleň kráľ (1973). Príbehy zo života súčasných detí zachytil v knihách Sneh je môj kamarát Letná fujavica (obe 1978). Citové problémy dospievajúceho chlapca zasa zobrazil v knihe Naučil som sa mlčať (1985). V autorskej rozprávke Mačací kráľ (1992) formou alegórie sprístupnil detskému čitateľovi fungovanie mechanizmu moci, ktorého charakteristickou vlastnosťou je najmä bezohľadnosť. Rozprávky v knihe Starý husár a nočný Čert (1993) literárne spracoval podľa ústneho podania ľudového rozprávača Michala Pavloviča z Prieval. V knižke Ako sa zajac nestal starostom (1993) v zvieracej autorskej rozprávke aktualizuje aj sváry súčasnej spoločnosti. Rovnako rozprávkový Lietajúci slimák (1995) perzonifikuje živočíšny svet veľkej starej záhrady okolo hynúcich slimákov. Neobyčajnou fantazijnosťou prekypuje posledná kniha pre deti O Kubovi najkubovskejšom na svete (1998).

Ján Beňo je aj autorom viacerých televíznych hier pre deti (Kozí syr, Tri šťastné čerešne a iné). Jeho rozhlasová hra Na púti k návratu (1998) získala prvú cenu v súťaži Slovenského rozhlasu. V posledných rokoch sa tiež hodne venuje publicistike a literárnej kritike.

august 1998

 
 

Copyright © FORMAT, vydavateľstvo, publishing house